V čase pandémie bolo na Slovensku odložených takmer dvestotisíc operácií a každý tretí pacient sa nedostal na plánovanú operáciu.
„Počet operácií sa priblížil k úrovni pred pandémiou až v roku 2022. Priemerné čakacie lehoty na vybrané operácie, ako aj počet čakateľov napriek tomu stále rastú,“ uvádzajú analytici Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA).
Problémy majú aj iné krajiny
Dlhé čakacie doby na operačné zákroky bez ohrozenia života sú dlhodobým problémom v mnohých krajinách EÚ. Podľa najnovších dát sa problém na Slovensku zhoršuje.
Počet transplantácií srdca na Slovensku stagnuje, chýbajú darcovia
V minulom roku sa počet pacientov čakajúcich na vybrané operácie podľa analytikov ISA medziročne zvýšil o 1 578, čo predstavuje nárast o 17 percent. Počet čakateľov na operáciu kolena bol 5 774, čo predstavuje nárast o 20 percent.
Na operáciu bedrových kĺbov čakalo 3 869 pacientov, čo je nárast o 13 percent. Počet čakateľov na operáciu obehovej sústavy predstavoval 848 a medziročne bol vyšší o 14 percent a na operáciu oka čakalo o 29 percent viac pacientov, celkovo 180.
Rozdiel sme znížili
Podľa údajov analytikov ISA mal byť od mája 2022 spustený plnohodnotný operačný program, ktorý by zvýšil počty výkonov späť na úroveň roka 2019, keď sa stihlo viac ako 566-tisíc operácií. Pre nedostatok zdravotníckeho personálu sa ho dodnes nedarí naplniť.
Na rakovinu hrubého čreva zomiera ročne dvetisíc ľudí, dá sa tomu predísť prevenciou a včasnou liečbou
V roku 2020 bolo vykonaných na Slovensku vyše 445-tisíc operácií, čo je o 121-tisíc menej oproti 2019. V roku 2021 sa vykonalo takmer 426-tisíc operácií a oproti roku 2019 je to ešte väčší rozdiel, až mínus 140-tisíc.
Na úroveň spred pandémie sme sa počtami operácii dostali v roku 2022, kedy sa ich vykonalo takmer 551-tisíc. Rozdiel sa znížil, stále je to však o 15-tisíc menej operácií ako v roku 2019.
Počet čakateľov rastie
„Aj napriek zvyšovaniu počtu operácií každoročne rastie počet čakateľov. Odložením očakávaných prínosov operačnej liečby sa pritom zhoršuje stav pacientov a pridružujú sa jeho ďalšie zdravotné následky,“ zdôrazňujú analytici.
Najdlhšie, 498 dní, sa v roku 2023 čakalo na operáciu kolena. Na operáciu bedrového kĺbu 424 dní, operáciu obehovej sústavy 400 dní a oka 226 dní.
Priemerné čakacie lehoty v minulom roku medziročne klesli pri operácii oka o 12 percent a obehovej sústavy o osem percent. Stúpli však čakacie lehoty o desať percent pri operácii kolenných a o deväť percent pri operácií bedrových kĺbov.
Príčiny predlžovania lehôt
„Hlavnými príčinami predlžovania čakacích lehôt patrí nedostatok lekárskeho aj zdravotníckeho personálu, veľa urgentných operácií, nedostatok implantátov, mnoho reoperácií z dôvodu zlej alebo žiadnej pooperačnej liečby, zlá diagnostika a následne nevhodne zvolená liečba pacientov,“ konštatujú analytici.
Potrebná je podľa nich aj reforma primárnej prevencie a podpora ľudí, aby sa sami podieľali na nových postupoch tak v prevencii, liečbe, ako aj v starostlivosti o vlastné zdravie.
„Problém by mali čiastočne riešiť regulované čakacie listiny a stanovenie maximálnych lehôt, dokedy sa pacienti musia dostať na operačný stôl. Ich zavedenie plánuje ministerstvo zdravotníctva v roku 2025,“ uzatvárajú analytici.
