Šport už pre mnohých Slovákov nepredstavuje iba cestu k fyzickej kondícii, ale predovšetkým spôsob, ako si udržať psychickú rovnováhu. Podľa aktuálneho prieskumu agentúry NMS pre MultiSport Slovakia až 61 percent ľudí uvádza, že sa pohybu venuje kvôli lepšiemu pocitu zo seba. Výsledky zároveň ukazujú, že duševná pohoda je pri športe častejším motívom ako samotné fyzické ciele.
Zber dát prebehol koncom roka 2024 na reprezentatívnej vzorke slovenského obyvateľstva prostredníctvom Slovenského národného panelu. Najčastejším dôvodom športovania bola psychická rovnováha, ktorú ako hlavnú motiváciu uviedlo 48 percent respondentov. Slováci pritom preferujú najmä individuálne aktivity a pohyb v prírode, ktoré im prinášajú pocit slobody a vnútorný pokoj.
Fyzická aktivita odbúrava stres
Psychologička Eva Šuleková označuje tento trend za veľmi pozitívny. „Fyzická aktivita je jedným z najprirodzenejších spôsobov, ako si udržať psychickú rovnováhu. Pomáha odbúravať stres, znižovať napätie a zlepšovať celkové prežívanie. Ľudia, ktorí pravidelne športujú, často opisujú, že sa cítia pokojnejšie, vyrovnanejšie a majú viac energie,“ uviedla. Zdôrazňuje, že pohyb podporuje aj mentálnu odolnosť. „Šport aktivuje produkciu endorfínov a serotonínu, čo sú hormóny šťastia. Pravidelný pohyb navyše zlepšuje spánok, sústredenie a pomáha nám lepšie zvládať náročné situácie.“
Až 56 percent opýtaných uprednostňuje individuálny pohyb a 54 percent z nich športuje najradšej vonku a venuje sa behu, cyklistike alebo turistike. „Niet sa čomu čudovať, že ľudia nachádzajú úľavu v individuálnych a vonkajších aktivitách. V každodennom zhone, zahltení informáciami a požiadavkami okolia, predstavuje pohyb v prírode príležitosť na spomalenie a návrat k sebe,“ vysvetľuje Šuleková. „Čerstvý vzduch, prirodzené svetlo a ticho lesa či hôr majú na psychiku upokojujúci účinok. Okrem fyzických benefitov podporuje pohyb vonku aj naše cirkadiánne rytmy, ktoré sú dôležité pre duševnú rovnováhu a imunitu.“
Každý mesiac tri dni odstavená: Migréna nie je bolesť hlavy, ale volanie tela o pomoc - ROZHOVOR
Individuálne športovanie však podľa psychologičky neznamená automaticky sociálnu izoláciu. „Mnohí si volia tento spôsob kvôli flexibilite a potrebe vnútorného ticha. No aj spoločný šport má svoje miesto a môže byť motivujúci, zábavný a posilňovať vzťahy. Dôležité je, aby si každý našiel to, čo mu vyhovuje a čo je pre neho udržateľné,“ dodáva.
Prieskum však odhalil aj viaceré prekážky, ktoré ľuďom bránia v pravidelnom pohybe. Najčastejšie ide o nedostatok času (36 %) a slabú vôľu (31 %). „Je prirodzené, že v dnešnom tempe života sa šport dostáva na vedľajšiu koľaj. Pracovné povinnosti, starostlivosť o deti či únava často spôsobujú, že na pohyb jednoducho nezostáva energia. No aj krátke aktivity môžu mať významný vplyv a to aj desať minút chôdze, strečing počas práce alebo víkendová prechádzka s rodinou. Dôležité je nezamýšľať sa nad tým, čo všetko nestíhame, ale čo malé môžeme pre seba urobiť,“ konštatuje Šuleková.
Prirodezná súčasť života
Odporúča tiež zmeniť prístup k cieľom. „Namiesto ambicióznych plánov, ktoré pôsobia odstrašujúco, skúste drobné, každodenné kroky. Pohyb nemusí byť o výkone. Môže byť o radosti, uvoľnení a starostlivosti o seba.“
Významným zistením je aj nedostatočná infraštruktúra, ktorá komplikuje prístup k športovým aktivitám. Hoci 55 percent aktívnych Slovákov je so svojimi možnosťami v zásade spokojných, výrazná časť populácie by ocenila rozšírenie dostupných zariadení. Respondenti by privítali najmä viac bazénov a kúpalísk (52 %), telocviční a športových hál (31 %), fitness centier (26 %), klzísk a zimných štadiónov (25 %), športovísk pre raketové športy (20 %) a jogových štúdií (20 %).
„Vírusy“, ktoré vás zbavia akné: Nová liečba je hitom medzi dermatológmi
„Podmienky, v ktorých žijeme, majú veľký vplyv na naše rozhodnutia. Ak sú športové priestory dostupné, príjemné a cenovo prijateľné, zvyšuje sa šanca, že ľudia budú aktívni. Investície do infraštruktúry sú preto zároveň investíciou do verejného zdravia,“ zdôrazňuje psychologička.
Podľa Šulekovej je dôležité, aby bol šport vnímaný ako prirodzená súčasť života. „Je dôležité, aby sme pohyb prestali vnímať ako niečo, čo musíme robiť. Naopak, mali by sme ho vidieť ako dar pre naše telo a myseľ. Ako niečo, čo nám pomáha cítiť sa lepšie, žiť plnší život a zvládať výzvy každodennosti,“ uzatvára. Podľa nej aj desať minút denne môže mať veľký význam – pretože keď sa hýbeme, nehýbe sa len telo, ale mení sa aj spôsob, akým prežívame svet okolo nás.
