Slovensko patrí medzi top krajiny sveta s najnižšou úmrtnosťou na Covid-19. Pri počte 582 nakazených a viac ako 17-tisíc otestovaných ľudí evidujeme len dve úmrtia na koronavírus, a teda smrtnosť vírusu sa u nás drží pod jedným percentom na úrovni 0,34. Výplýva to zo štatistík Worldometers.info.
O nízkej miere úmrtnosti v súvislosti s koronavírusom hovorí aj Nemecko, kde smrtnosť vírusu dosahuje zhruba 1,75 percenta. Podobne aj v Rakúsku, kde zomrelo približne 1,95 percenta nakazených.
Nemecko je absolútnou výnimkou v počte úmrtí na Covid-19. Dôvod je pozoruhodný
V Česku pre porovnanie vírusu podľahlo 1,66 percenta ľudí z celkového počtu infikovaných, v Poľsku 2,45 percenta, v Maďarsku 5,75 percenta pri počte 817 nakazených a Ukrajina má s počtom prípadov 1 462 infikovaných smrtnosť na úrovni 3,08 percenta.
V Taliansku zomiera 12 percent nakazených
Väčšina stredoeurópskych krajín teda môže hovoriť o úspešnom zvládaní pandémie, pretože pôvodné odhady smrtnosti boli na úrovni 3,4 percenta, čo by znamenalo, že zomrú viac ako tri percentá nakazených ľudí. Podobnú smrtnosť uvádza napríklad Švajčiarsko (3,54 %).
Počet obetí v Taliansku sa za deň zvýšil o 525, je to najmenej za posledné týždne
V Taliansku je však momentálna smrtnosť ochorenia Covid-19 vyše 12-percentná, v Španielsku 9,8-percentná, vo Francúzsku 9-percentná a v USA asi 3-percentná. V Číne padli vírusu za obeť približne štyri percentá nakazených.
Slovensko – ostrov uprostred Európy?
Bilancia Slovenska je výnimočne dobrá. Dokonca sme tromfli aj Taiwan, kde z 376 nakazených zomreli piati ľudia, čo predstavuje smrtnosť na úrovni 1,33 percenta. Takisto sme prekonali Južnú Kóreu, kde je smrtnosť 1,86-percentná.
Slovensko zvláda koronavírus lepšie ako iné krajiny. Je za tým aj očkovanie proti tuberkulóze?
Podobne priaznivé hodnoty ako my má napríklad Austrália (0,81 percenta), Izrael (0,67 percenta), Island (0,38 percenta), Singapur (0,44 percenta), Nový Zéland (0,09 percenta) a Lotyšsko s podobnou bilanciou ako my na úrovni 0,36 percenta.
Čísla sa môžu zmeniť
Podľa posledného modelu Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) by sa novým koronavírusom mohlo nakaziť okolo 170-tisíc Slovákov, teda viac ako tri percentá populácie, pričom by u nás pandémia mala vrcholiť až v júli.
Podľa odborníkov sme vďaka prísnym preventívnym opatreniam obmedzili potenciál prudkého nárastu chorých a oddialili najhoršie epidemické týždne. Pôvodné odhady totiž hovorili o 10 percentách nakazených.
Detaily šírenia koronavírusu na Slovensku. Ako dlho tu s nami ostane?
Predpovedať budúcnosť je však podľa bioinžiniera Miroslava Gašpáreka z Oxfordskej univerzity, ktorý spolupracuje s IZP, naozaj ťažké. „V prípade predpovedania budúceho vývoja založeného na modelovaní biologických systémov, ktoré sú značne nelineárne a komplikované, to platí ešte do väčšej miery – v takomto prípade totiž aj malá zmena či nepresnosť v niektorých parametroch môže zapríčiniť radikálnu zmenu vo výslednom riešení. Podobne je to aj s pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2,“ tvrdí Gašpárek.
Nakazí sa väčšina populácie?
Na otázku, či sa v konečnom dôsledku vírusom nakazí väčšina populácie, je zatiaľ takmer nemožné odpovedať.
„Podľa pravdepodobne najlepšieho modelu od Prof. Neila Fergusona a jeho tímu z Imperial College London by napríklad vírus vo Veľkej Británii mohol infikovať až 80 percent obyvateľstva, ak by sa nezaviedli prísne opatrenia. Profesor epidemiológie z Harvardu Marc Lipsitch zase tvrdí, že na Covid-19 by mohlo ochorieť 40-70 percent svetovej populácie. Vidíme, aký obrovský rozptyl je v tomto odhade,“ opisuje oxfordský inžinier s tým, že koronavírusom sa môže, ale nemusí nakaziť značná časť populácie. Podobne to platí aj o Slovensku.
Znížili sme reprodukčné číslo vírusu
Dopĺňa, že jeden infikovaný človek v priemere nakazí dvoch až troch ďalších, čiže reprodukčné číslo vírusu sa pohybuje medzi 2.0 a 3.0. Experti z IZP však predpokladajú, že v dôsledku prijatých opatrení sa na Slovensku tento ukazovateľ znížil na 1,65, čo by znamenalo, že jeden nakazený v priemere infikuje len jedného až dvoch ďalších a postup pandémie sa u nás výrazne spomalí.
Ako dodáva Miroslav Gašpárek, pravdepodobnosť prenosu v konečnom dôsledku závisí od množstva faktorov, napríklad hygieny, nosenia rúšok, ale tiež karanténnych opatrení a úrovne testovania: „Zatiaľ sa v krajinách a regiónoch, kde sa Covid-19 podarilo zvládnuť, ukazuje, že testovanie množstva ľudí a rýchla a dôkladná izolácia nakazených a ich kontaktov je kľúčová pre úspešné manažovanie tohto ochorenia. Dôsledné dodržiavanie opatrení spojených so spoločenskou izoláciou nám umožní znížiť rýchlosť prenosu ešte viac a urýchli návrat nášho života do normálu.“
Pracujú na novom modeli šírenia vírusu
Model, ktorý predstavil IZP, budú experti ešte upravovať, dokonca pracujú na dvoch modeloch naraz. „Momentálne v spolupráci s IZP, Slovenskou akadémiou vied a združením Slovak.AI pracujeme na dvoch modeloch. Zdokonaľujeme pôvodný model publikovaný IZP založený na takzvaných diferenciálnych rovniciach a pridávame do neho väčšie množstvo dát. Chcem zdôrazniť, že si vážim prístup IZP, ktorý je ochotný načúvať komentárom mnohých odborníkov,“ ozrejmuje doktorand z Oxfordu.
Dodáva, že okrem toho paralelne pracujú na takzvanom stochastickom individuálnom modeli, ktorý je založený na metódach podobných štúdii prof. Fergusona a jeho tímu z Imperial College London.
„Napríklad v stochastickom, individuálnom modeli sa, zjednodušene povedané, snažíme modelovať každého jednotlivca a na základe istých štatistických vlastností predpovedáme vývoj epidémie ochorenia vrátane vplyvu rôznych karanténnych opatrení. Dúfame, že tieto modely pomôžu verejným autoritám v informovanom rozhodovaní pre dobro nás všetkých.“
