Tá správa znela neuveriteľne: Slovensko že má trináste najlepšie zdravotníctvo v Európe? Mnohí pokrútili hlavami. Ale je to ešte zaujímavejšie.
Organizácia Health Consumer Powerhouse (HCP) tento rok sprísnilo kritériá na vstup do pomyselného elitného „Klubu 800“, teda štátov, ktoré z 1000 možných bodov nazbierali minimálne 800. Vlani sa v ňom ocitlo dvanásť krajín, všetky zo Západnej Európy.
Avšak tesne pred dverami klubu ostalo – Slovensko, ktoré nazbieralo 749 bodov a stalo sa tak najvyššie hodnotenou krajinou mimo Klubu 800. Predbehlo nielen svojich susedov z V4, ale aj množstvo západných krajín. V porovnaní s rokom 2016 poskočilo o desať miest.
Dostupnosť zdravotnej starostlivosti
Dostupnosť starostlivosti bola hnacím motorom slovenského vzostupu, čo pri stále sa zhoršujúcom nedostatku lekárov v ambulantnej sfére pôsobí až nereálne.
HCP však trvá na svojom. Ako upozorňuje, prehnane negatívny pohľad na čakacie lehoty majú pacientske organizácie, naopak, oficiálne údaje sú prehnane optimistické.
Ale Slovensko zaskórovalo v dostupnosti práve na základe odpovedí pacientskych organizácií, i keď HCP upozorňuje, že predchádzajúci prieskum bol pred dvomi rokmi, kým ostatné údaje sú z roku 2017.
Ako si počínalo Slovensko
SR bodovala hneď v prvej sekcii: pacientske práva a informovanosť. V jeho tabuľke sa to priam zelenalo pozitívnym skóre v oblastiach ako úloha pacientskych organizácií, prístup k druhému názoru, prístup k informáciám o lekároch a podobne. Horší rating malo v prípade prístupu pacientov k online objednávaniu a negatívne hodnotenie v oblasti e-preskripcie.
Už spomínaná dostupnosť zdravotnej starostlivosti znamenala pre Slovensko samé pozitívne hodnotenia: išlo o okamžitý prístup k všeobecnému lekárovi, o priamy prístup k špecialistom, veľké odkladné chirurgické zákroky do 90 dní, prístup k liečbe rakoviny do 21 dní, vyšetrenie na CT do 7 dní či čakacie lehoty na pohotovosti.
Horšie to už vyzerá s výsledkom poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Pozitívne hodnotenie si Slovensko zaslúžilo len v prípade počtu interrupcií. Naopak, negatívne dostalo za počet infekcií MRSA (zlatým stafylokokom odolným voči meticilínu) a v dojčenskej úmrtnosti. Za vlaňajšok to totiž bolo takmer 6 úmrtí na 1000 narodení. Spolu s Maďarskom je tak v tomto ukazovateli Slovensko dvanáste najhoršie v Európe.
Stredne negatívny rating sme si vyslúžili v ostatných položkách kapitoly – či už je to výskyt depresie, úmrtnosť do 30 dní na infarkt alebo mŕtvicu, alebo mieru prežitia onkologického ochorenia.
Všimli si aj korupciu
Správa si všimla aj neformálne platby lekárom – čiže korupciu. Neprekvapivo, Slovensko dostalo v tejto oblasti negatívne hodnotenie.
Zle obišlo aj pre nedostatočný počet dialýz uskutočnených mimo zdravotníckych zariadení, stále je málo transplantácií obličiek a operácií sivého zákalu u pacientov nad 65 rokov. V tomto sme dokonca najhorší zo všetkých krajín, odkiaľ boli údaje k dispozícii.
Nie dobré, i keď nie najhoršie hodnotenie dostal pomer cisárskych rezov. Pozitívne HCP hodnotí zahrnutie stomatologickej starostlivosti do systému verejného zdravotného poistenia a dlhodobú starostlivosť o seniorov.
V oblasti prevencie Slovensko zaostáva v prípade množstva pacientov s vysokým krvným tlakom a nedostatočnou fyzickou aktivitou. O niečo lepšie si počínalo v prípade spotreby alkoholu, ktorá dosiahla niečo vyše 12 litrov ročne na hlavu. Dobrá je situácia v dojčenskej zaočkovanosti a vakcinácie proti herpes vírusu.
Pozitívny rating má SR aj za preplácanie liekov na predpis, negatívny za nedostatočné používanie statínov. Ostatné položky v kapitole farmácie sú hodnotené o stupeň vyššie, ale stále nie dobre: či už je to prístup k novým liekom, zavádzanie nových onkologických liekov alebo spotrebu antibiotík.
