Podľa nedávno publikovanej správy štatistického úradu Európskej únie Eurostat patrí na Slovensku až 44 percent z celkového počtu úmrtí osôb mladších ako 75 rokov do kategórie takzvaných odvrátiteľných úmrtí. Ročne tak zomrie približne 11-tisíc obyvateľov Slovenska, čo krajinu zaradilo na štvrté najhoršie miesto po Rumunsku, Lotyšsku a Litve.
V prepočte na 100-tisíc obyvateľov ide na Slovensku o 188 úmrtí, pričom napríklad v Českej republike je to 125 a vo Francúzsku dokonca len 60. Príčinami takých úmrtí sú v celoeurópskom meradle až z 32 percent kardiovaskulárne ochorenia a 16 percent spôsobuje mozgová porážka.
Slováci však choroby srdca a ciev výrazne podceňujú. Z prieskumu verejnej mienky vypracovanej na vzorke 504 respondentov pre Slovenskú kardiologickú spoločnosť (SKS) totiž vyplýva, že vôbec nepovažujú tieto ochorenia za najzávažnejšie, a to aj napriek tomu, že sa na úmrtnosti Slovákov podieľajú najviac.
Ako uviedol prezident SKS Robert Hatala, srdcovo-cievne choroby majú na svedomí viac než 52 percent všetkých úmrtí na Slovensku. Napriek tomu sú podľa respondentov najzávažnejšími jednoznačne onkologické ochorenia. Myslí si to až 74 percent z nich, pričom srdcovo-cievne choroby uviedlo iba 16 percent opýtaných.
Onkologické ochorenia považujú za závažnejšie
Respondenti sú si však zároveň vedomí toho, že kardiovaskulárne ochorenia sa vyskytujú častejšie než onkologické a tiež, že sú spojené s vyššou mierou invalidizácie pacientov v porovnaní napríklad s rakovinou prsníka či prostaty.
„Slováci pojem závažnosti ochorenia nespájajú ani s počtom ľudí, ktorí sú daným ochorením postihnutí, ani s mierou úmrtnosti či invalidizácie. Vytvoril sa určitý emocionálny ‚mýtus‘ závažnosti onkologických ochorení. Pravdepodobne je to tak pre vnímanú mieru utrpenia ľudí, ktorí trpia onkologickým ochorením. Súvisí to určite aj s často radikálnou liečbou a jej nežiaducimi účinkami,“ vyjadrila sa Eva Gonçalvesová, primárka oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) v Bratislave.
Medzi kardiovaskulárne diagnózy, ktoré majú významný vplyv na úmrtnosť a vysokú mieru hospitalizácií, a napriek tomu sa podceňujú, patrí predovšetkým srdcové zlyhávanie. Vzniká, keď srdce nedokáže plniť cirkulačnú funkciu, a teda uspokojiť požiadavky tkanív organizmu na prívod kyslíka. Ide o dlhodobé a invalidizujúce ochorenie s vysokou úmrtnosťou, ktoré sa prejavuje najmä zhoršujúcou sa dýchavicou a hromadením tekutín v telesných dutinách a tkanivách, kam tekutiny prestupujú pri nedostatočnom prečerpávaní krvi srdcovým svalom. Ročne si vyžiada na Slovensku až 20-tisíc hospitalizácií.
„Miera prežívania pacientov s týmto ochorením vo vyššom štádiu je podľa klasifikácie New York Heart Association podobná prežívaniu pacientov s rakovinou hrubého čreva, pričom je horšia než u pacientov s rakovinou prsníka alebo prostaty. Až polovica pacientov totiž zomiera v priebehu štyroch rokov. U pacientov so závažným srdcovým zlyhávaním dochádza k smrti ešte skôr, dokonca už v priebehu jedného roka od stanovenia diagnózy,“ vysvetlil kardiológ Ján Murín z Univerzitnej nemocnice v Bratislave.
Pacientov treba vzdelávať
Keďže podľa štatistík Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) patrí Slovensko medzi krajiny s najvyššou mierou mortality na srdcovo-cievne ochorenia, je podľa slovenských odborníkov dôležité vytvoriť fungujúcu platformu, ktorá by bola základom pre dlhodobú spoluprácu kľúčových subjektov, a to najmä Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (MZ SR), SKS ako aj zástupcov poisťovní či pacientskych organizácií.
„Musíme intenzívne budovať povedomie a vzdelávať verejnosť o srdcových ochoreniach, najmä o srdcovom zlyhávaní. Je potrebné využívať inovatívne technológie a modernú liečbu pre pacientov, optimalizovať systém ich manažmentu a včasného zachytenia ochorenia,“ povedal Hatala.
„Ak chceme znížiť na Slovensku počet odvrátiteľných úmrtí a spoločne dosiahnuť cieľ, ktorý si stanovilo MZ SR, bez zvýšeného záujmu o problematiku kardiovaskulárnych ochorení to nepôjde,“ uzavrel.
