Od decembra minulého roka na Slovensku prebieha verejná diskusia k Plánu obnovy, ktorý vytvorila a navrhla Európska komisia s cieľom postaviť na nohy pandémiou zdecimovanú ekonomiku štátov Európskej únie.
Súčasťou tohto strategického dokumentu má byť aj prvá pomoc v oblasti duševného zdravia. Ako však upozorňuje Liga za duševné zdravie, projekt národnej krízovej linky, ktorý je súčasťou Plánu obnovy, historickú príležitosť na zmenu v tejto oblasti nevyužíva.
Plán obnovy ráta s využitím financií len pre štátne nemocnice, podľa asociácie je to diskriminačné
Do projektu linky pomoci plánuje vláda investovať 500-tisíc eur, pričom podľa návrhu má byť spustená v druhom kvartáli roka 2021 a fungovať má do konca tohto roka. Dostupná by mala byť 16 hodín denne.
O tom, či má projekt linky pomoci zmysel v takej forme, ako ho navrhuje Ministerstvo zdravotníctva SR, aj o tom, akým ďalším problémom tento sektor čelí, pre portál vZdravotníctve.sk porozprávala Mária Víteková, vedúcou Národnej linky pre ženy zažívajúce násilie (NLŽ).
Deadline na zaslanie finálnej podoby Plánu obnovy je koniec apríla, no podľa jedného zo zakladateľov Ligy pre duševné zdravie, doktora Petra Breiera, práve v oblasti duševného zdravia Plán obnovy problémy príliš nerieši, respektíve určite nie dostatočne. Čo si o tomto strategickom dokumente myslíte vy?
Podľa dostupných informácií je určite skvelé, že sa začína riešiť aj téma duševného zdravia a že je vyčlenená nie malá suma práve na túto oblasť, no nemyslím si, že by boli úplne efektívne rozdelené. No je pre mňa náročné sa k tomu vyjadrovať, nakoľko Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie zastrešuje ministerstvo práce, rodiny a sociálnych vecí. Zároveň, naše zameranie je špecifické, hoci samozrejme, násilie páchané na ženách má veľký dopad na ich duševné zdravie, tak táto téma je pre nás úplnou prioritou.
Riaditeľ Ligy za duševné zdravie Martin Knut hovorí, že dostupnosť linky pomoci takmer výhradne rieši súkromný sektor a už roky v tejto úlohe supluje štát. Súhlasíte ako vedúca projektu, ktorý vznikol z iniciatívy Inštitútu pre výskum práce a rodiny a ministerstva práce?
Osobne som toho názoru, že krízové linky, ktoré poskytujú dištančné poradenstvo v oblasti duševného zdravia, supluje neziskový sektor. Naša Národná linka pre ženy zažívajúce násilie, kde pôsobím ako vedúca poradkyňa, je špecializovaná linka, ktorá poskytuje pomoc ženám a dievčatám zažívajúcim násilie v partnerských vzťahoch.
Na linku dôvery volá čoraz viac Slovákov. Mnohí z nich sa nevedia dostať k psychiatrovi
Samozrejme, obracajú sa na nás rôzni ľudia v komplikovaných životných situáciach, medzi nimi aj psychiatrickí pacienti/pacientky, ktorých následne odporučíme práve napríklad na Linku dôvery Nezábudka, keďže je v tejto problematike kompetentnejšia.
Linka Nezábudka je projekt Ligy pre duševné zdravie, ktorý mal 13-ročnú pauzu kvôli problémom s financovaním. Nakoniec linku obnovili vďaka finančnej podpore predsedu vlády. Očakávalo sa, že národná krízová linka by mala práve takéto nedostatky odstrániť a zabezpečiť fungovanie psychologickej pomoci bez podobných problémov. Avšak, podľa projektu v Pláne obnovy má linka síce fungovať sedem dní v týždni, ale len 16 hodín denne.
Riaditeľka linky dôvery Nezábudka Monika Martinézová tvrdí, že ich linka je využívaná 24 hodín denne, pričom najviac vyťažená je práve v noci. Nastavenie národnej krízovej linky sa tak zdá nedostatočné. Máte to podobne aj na linke pre týrané ženy, ktorá tiež funguje non-stop?
Súhlasím, považujem za potrebné, aby takáto linka pomoci fungovala nepretržite 24 hodín denne, sedem dní v týždni, 365 dní v roku. Na našej linke, napríklad, evidujeme necelých 30 percent prichádzajúcich hovorov počas nočnej služby, teda v čase od 19:00 do 7:00, pričom nikdy nevieme, či práve jedným z tých nočných telefonátov niekomu nezachránime život. Obzvlášť v tejto náročnej dobe pandémie, kedy aj na našej linke evidujeme viac telefonátov nielen od samotných žien zažívajúcich násilie, ale taktiež od ľudí, ktorí sa boria s rôznymi psychickými problémami, ako sú úzkostné a suicidálne (samovražedné, pozn. redakcie) stavy, depresie. Pre týchto ľudí je dôležité, aby bola pomoc poruke nepretržite.
Národná linka je navyše naplánovaná len do konca roka 2021, takže bude fungovať približne pol roka. Bude to mať podľa vás na pol roka zmysel?
Profesionálne vedená Linka dôvery/pomoci, akokoľvek už bude nazvaná, by mala byť podľa mňa funkčná aj dlhšie časové obdobie a nie len na polroka. Nepríde mi to dostatočne efektívne.
Linka má slúžiť viac-menej pre zdravotníkov, ktorí čelia v dobe pandemickej najväčšiemu psychickému tlaku. Nie je to však nefér voči ostatným ľuďom a profesiám, napríklad učiteľom či bežným ľuďom?
Podľa informácií o skúsenostiach poradcov a poradkýň z iných liniek pomoci viem, že sa na nich obracajú ľudia pracujúci v prvej línii boja s koronavírusom. Určite je preto potrebné, aby zdravotný personál mal k dispozícii linku, kde sa môžu anonymne niekomu zdôveriť so svojimi problémami, no som toho názoru, že by mal byť vytvorený bezpečný poradenský priestor pre všetkých ľudí v núdzi.
Ktoré nemocnice zvládli pandémiu najlepšie? Dôvera zverejnila prieskum spokojnosti pacientov
Každý a každá z nás vnímame súčasnú situáciu ako veľmi zložitú a mnohým z nás spôsobuje rozličné problémy, či už psychické, zdravotné, existenčné alebo celkové sociálne problémy, a preto si myslím, že by Linka mala byť sprístupnená širokej verejnosti. Tým samozrejme, nechcem povedať, že nie je potrebné, aby vznikali nové linky dôvery, lebo naozaj je ich stále málo na Slovensku, ale mali by sa podporovať a zachovať tie, ktoré už fungujú a majú mnohoročné skúseností a dobré renomé medzi ľuďmi.
Dá sa vôbec zabezpečiť, aby na linku volali len zdravotníci?
Ako sa má docieliť, aby na novú Linku volali len ľudia pracujúci v zdravotníctve, to naozaj neviem. Naša linka je tiež primárne určená ženám a dievčatám zažívajúcim násilie v partnerských vzťahoch, ale telefonujú nám ľudia s rozličnými závažnými problémami a my ich neodmietneme, aj keď nie sú naša hlavná cieľová skupina. Naše poradkyne sa snažia byť nápomocné a vyhľadať kontakt na typ asistencie a organizáciu, ktorá je pre nich vhodná vzhľadom na ich osobnú situáciu.
Stres a depresia z pandémie spôsobujú zdravotníkom problém. Pomôcť im má slovenská aplikácia
Stáva sa aj, že treba poskytnúť poradenstvo deťom a mladistvým, ktorí to tiež majú v tejto dobe veľmi náročné a na to slúži napríklad Linka detskej istoty. Takisto vnímame ako veľmi sú v tejto dobe skúšaní aj seniori, ktorí sú v dlhodobej izolácií a obavách o svoje zdravie, pre nich je k dispozícii Senior linka.
Liga za duševné zdravie tvrdí, že problémom je aj personál, psychológov a psychiatrov je všeobecne málo. Súhlasíte s tým, že prax je pri práci pre linky pomoci kľúčová?
Som toho názoru, že prax je určite nevyhnutná a potrebná. No medzi ďalšie atribúty kvalitného poradenstva určite patrí aj to, aby boli schopní rýchlej orientácie v krízových situáciach, mali by byť schopní načúvať a poskytovať podporu, mali by byť dostatočne empatickí, tiež by mali byť schopní rešpektovať dôvernosť a anonymitu linky. Veľmi dôležitá je odolnosť voči stresu, mali by mať samozrejme dobré komunikačné zručnosti a na našej linke tiež platí, aby boli poradkyne odborne vyškolené a zorientované v téme domáceho násilia a násilia páchanom na ženách. Napríklad, aby vedeli rozpoznať jednotlivé druhy násilia páchanom na ženách a ich deťoch.
Volajú vám klienti, ktorí zrazu riešia okrem zneužívania, psychického či fyzického a samotného násilia aj následky pandémie, lockdownu a COVIDu ako takého?
Áno, aj telefonáty na našu Národnú linku nie sú vyslovene o téme COVID-19, ale skôr reflektujú prehĺbenie vzťahových problémov, existenčných problémov a v neposlednom rade aj problémov ľudí, ktorí už predtým trpeli rôznymi psychickými ochoreniami. Zvýšil sa nám však celkový počet prichádzajúcich hovorov od žien, ktoré zažívajú násilie v intímnych vzťahoch, keďže práve izolácia, strata zamestnania a príjmu, smrť v rodine a zvýšená miera požívania alkoholu často prispievajú k eskalácii násilného správania vo vzťahoch, kde už násilie bolo prítomné.
Ľudia s psychiatrickými diagnózami trávia na linkách pomoci celé dni, podpora sa tak stane neefektívnou
Evidujeme krízové telefonáty od žien zažívajúcich násilie, ktoré sú tesne po útoku, a tiež telefonáty od žien a ich detí, ktoré potrebujú nájsť bezpečné bývanie. Rovnako zaznamenávame viac telefonátov od tretích osôb teda od osôb, ktoré majú vo svojom okolí ženu zažívajúcu násilie a chcú jej pomôcť. Celá škála telefonátov na našu Linku je veľmi široká a v skutočnosti sa na nás obracia mnoho ľudí v rôznych životných situáciách a s rôznymi problémami.
Vnímate v rámci roka pandémie, ktorý máme za sebou, nejaké zlepšenie v tom, ako veľmi je vyhľadávaná vaša linka?
Áno, je pravda, že naša linka je vyhľadávaná stále viac a myslím si, že v tom zohrali určite aj médiá svoju rolu, lebo čoraz viac otvárajú tému násilia páchanom na ženách a sprostredkovávajú kontakty na organizácie, ktoré sa venujú tejto téme. Vnímam to však tak, že my v poradenstve máme často zviazané ruky, keďže na Slovensku je stále malé množstvo zariadení núdzového bývania či bezpečných ženských domov, ich kapacity sú obmedzené a tiež sa stáva, že mnohé zariadenia nemajú dostatok financií na to, aby mohli fungovať ďalej.
Rebélia, hnev a depresie ľudí. Na to by sa mala pripraviť vláda pre lockdown
Tento problém je tu však už dlhodobo, nie len posledný rok. No práve pandémia nám ukazuje, aké kritické je zvýšiť počet takýchto zariadení, a tiež financovanie zo štátneho rozpočtu, aby nemuseli byť odkázaní na financovanie cez rôzne projekty. Je častým problémom nájsť ubytovanie pre ženu a jej dieťa/deti, stáva sa aj, že zariadenia sú v karanténe.
Na začiatku pandémie sa ukázal aj problém so zabezpečením testov, ktoré boli potrebné na to, aby mohli ísť ženy do nejakého zariadenia, často tieto ženy utekajú zo svojich domov bez financií, a teda nemajú prostriedky na to, aby sa mohli ísť dať otestovať na PCR test. To sa ale už, našťastie, podarilo vyriešiť.
Návrat z lockdownu do normálu bude náročný. Psychologička radí, ako to zvládnuť
Rovnako bolo vydané nariadenie, ktorým vznikla povinnosť vyšších územných celkov zriadiť karanténne ubytovanie pre osoby ohrozené násilím a pre ľudí bez domova. Tie, žiaľ, ak vznikli, tak nakoniec boli využité pre inú cieľovú skupinu ľudí, a tak stále vnímame problém so zabezpečením bezpečného ubytovania pre ženy a ich deti.
Je nejaký prípad, ktorý vám utkvel v pamäti v súvislosti s COVIDom?
Tých prípadov je viac, no spomínam si na jeden, kedy tehotná žena bola po útoku a išla na políciu podať trestné oznámenie na partnera, ktorý bol v tej dobe aj pozitívne testovaný na koronavírus a polícia reagovala, aby prišla o 10 dní, kedy už jej partner nebude pozitívny. Takáto situácia by sa nemala stávať, rozumiem tomu, že polícia má rovnako strach o svoje zdravie, no tu mala byť priority nastavené inak.
Čo je najčastejšia rada, ktorú zvyknete dávať klientom?
Nedá sa univerzálne povedať, akú radu dávame klientkam najčastejšie, vždy je to individuálne a vychádza to z potreby samotného telefonátu. No sú to najmä bezpečné plány, privolávanie polície a s tým súvisiaci inštitút vykázania násilnej osoby z obydlia. Dôležité je, aby sa ženy vôbec niekomu zdôverili, a práve to môžu úplne anonymne a bezplatne urobiť na našej Národnej linke pre ženy zažívajúce násilie, ktorá je nonstop dostupná na čísle 0800 212 212 alebo nám môžu napísať mail: linkaprezeny@ivpr.gov.sk.
Niektorí vaši kolegovia kritizovali, že sa v rámci plánovaných postcovidových centier nepočíta s psychológmi či psychiatrami. Ako to vnímate vy?
Vnímam to ako nie úplne vhodný krok. Určite by bolo potrebné, aby ľudia, ktorí vyhľadajú takéto centrá mali k dispozícií aj psychologickú alebo psychiatrickú pomoc. Určite je dôležité uzdravenie na fyzickej úrovni, ale rovnako dôležité je uzdravenie na psychickej úrovni. Celá pandémia prehlbuje a zvyšuje vznik rôznych psychických porúch, ako som už spomínala, a konštatujú to aj odborníci a odborníčky z iných liniek pomoci.
Pre COVID-19 majú slovenskí psychiatri plné ruky práce. Vírus tiež priamo spôsobuje neurologické ochorenia
Štát by sa mal starať aj o duševné zdravie a pohodu svojich občanov a občianok v oveľa vyššej miere. Vnímam to aj zo situácie volajúcich žien zažívajúcich násilie, ktoré často potrebujú dlhodobejšiu terapiu, no nemajú na ňu financie. Pár terapeutických sedení je možné hradiť aj zo zdravotného poistenia, no nie všetci psychológovia majú uzavretú spoluprácu so zdravotnými poisťovňami, a tak sa ťažšie dostávajú k odbornej pomoci, ktorá je veľmi dôležitou súčasťou vymanenia sa z násilného vzťahu a samotného postavenia sa žien na vlastné nohy. Nehovoriac o tých ženách, ktoré sa stanú obeťami sexuálnych činov, kde práve psychologická terapia je často najúčinnejším nástrojom pomoci, aby ženy nemali dlhodobé traumy.
Fungovanie Národnej linky pre ženy zažívajúce násilie je v súčasnosti zabezpečené vďaka národnému projektu „Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie“, ktorý Inštitút pre výskum práce a rodiny realizuje s podporou Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
