Rebélia, hnev a depresie ľudí. Na to by sa mala pripraviť vláda pre lockdown

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Dôchodkyňa, rúško
Vianoce bez rodiny budú podľa psychológov ťažké najmä pre seniorov a dôchodcov. Foto: www.gettyimages.com.

Slovensko čaká pre pandémiu koronavírusu ďalšie sprísnenie opatrení, ktoré však vzhľadom na blížiace sa sviatky môžu mať ďalekosiahle dôsledky nielen na ekonomiku, ale najmä na spoločnosť a sociálne väzby. A tým pádom aj na dodržiavanie opatrení v nasledujúcich mesiacoch.

Tí, ktorí už deväť mesiacov poctivo dodržiavajú všetky bezpečnostné opatrenia, dúfali, že oslava Vianoc s najbližšími príbuznými v štandardnom režime, bude ich odmenou. Tá sa však nekoná, preto môžeme očakávať zo strany ľudí hnev a ignoráciu nariadení.

Zhodujú sa na tom psychologička Petra Ferenčíková, ako aj antropológ Radoslav Beňuš. Ich názor podporujú tiež výsledky výskumu, ktorí realizovali vedci z Ústavu experimentálnej psychológie (ÚEP) v rámci Centra spoločenských a psychologických vied SAV (CSPV SAV).

Rebélia sa nekoná

Dlhotrvajúca pandémia bude mať pre spoločnosť zjavné dôsledky. Na to, či sú ľudia už unavení z opatrení, sa pozreli v ÚEP. Zdá sa, že Slováci základné R.O.R. (rúško, odstup, ruky) opatrenia dodržiavajú vo veľkej miere.

Pozitívne môžeme vnímať, že 72,9 percent ľudí si umyje ruky vždy po tom, keď sa dotkne predmetu, ktorý chytali aj iní ľudia a až 86,3 percent ľudí sa snažilo aj v rámci povolených výnimiek minimalizovať čas strávený mimo domu.

Prieskum zároveň ukázal, že 72,9 percent ľudí nosí rúško vždy, keď vyjde z domu bez ohľadu na to, či niekoho stretnú a 40,3 percent nosí rúško aj v rámci spoločných priestorov bytového domu.

Optimisti ostali sklamaní

Napriek zjavnej zodpovednosti sú však vianočné sviatky pre Slovákov veľmi dôležitým obdobím. Aj keď podľa prieskumu 57 percent ľudí prerušilo kontakty s rodinnými príslušníkmi, ktorí s nimi nebývajú v jednej domácnosti, Vianoce môžu všetko zmeniť.

Ukázalo sa totiž aj to, že ľudia, ktorí dôslednejšie dodržiavajú opatrenia, vykazovali tiež viac nerealistického optimizmu. Najmä v súvislosti s tým, že na Vianoce už budeme mať pandémiu pod kontrolou.

Ich nádeje boli definitívne „pochované“ rozhodnutím hlavného hygienika Ján Mikasa o sprísnení opatrení. Tento rok bol celkovo na udržiavanie blízkeho kontaktu veľmi náročný. Opýtali sme sa preto psychologičky, aký dosah to môže mať na psychiku jednotlivcov.

Odmena za dobré správanie

Sviatky, ako také, majú v životoch ľudí nezastupiteľnú úlohu, najmä Vianoce. Zvyky, ktoré v tomto období dodržiavame, môžu byť „obrazom stability a bezpečia, poukazujú na spoločné hodnoty a upevňujú vzťahy“, vysvetľuje psychologička Petra Ferenčíková.

Dopĺňa, že v sviatočných rituáloch môžeme nájsť harmóniu aj novú energiu na ďalšie povinnosti, rovnako aj akúsi odmenu za dodržiavanie doterajších reštriktívnych obmedzení súvisiacich s pandémiou.

Obmedzenia preto dávajú priestor vzniku rôznych negatívnych emócií od smútku až po apatiu a predstavujú tiež veľmi ťažké preklenutie sviatočného obdobia pre starších či osamotených ľudí.

Zodpovednosť nahradí hnev

„Ďalšou silnou emóciou môže byť hnev, najmä u ľudí, ktorí poctivo dodržiavali všetky nariadenia vlády, a napriek tomu im bude tento čas s rodinou odopretý,“ tvrdí Ferenčíková.

Tento krok môže podľa nej spôsobiť aj to, že doteraz zodpovední ľudia prestanú pravidlá dodržiavať.

Epidemiológovia tiež hovoria o rizikách, ktoré so sebou prináša cestovanie. Dá sa očakávať, že Slováci sa rozhodnú dodržať pravidlá, neriskovať zdravie rodiny a necestovať za príbuznými, ktorých mesiace nevideli?

„Je pravdepodobné, že sa aj napriek zákazu ľudia budú chcieť presúvať za svojimi najbližšími,“ myslí si Ferenčíková. Podľa jej slov tým ľuďom, ktorí sa rozhodnú predsa len rodinu neohroziť, takéto správanie vytvára priestor na vytvorenie nových tradícií.

Aspoň bez stresu

Psychologička tiež tvrdí, že vďaka zatvoreným obchodom či zákazu stretávania sa viac ako šiestim osobám možno odpadne aj časť paniky a stresu, ktorá je pre predvianočné obdobie charakteristická.

Jednoznačné je, že boj medzi túžbou po blízkosti a svedomitosti pri dodržiavaní pravidiel bude pre každého osobitne veľmi náročný. „Každý z nás čelíme tejto nepredvídanej hrozbe, sme plný neistoty a rôznych zákazov už máme dosť,“ dodáva.

Podľa jej slov však musíme veriť, že naše zdravie je tento rok dôležitejšie ako čokoľvek iné a dúfať, že si objatia a všetky stretnutia vynahradíme budúci rok.

Ľudia sú skeptickí

Antropológ Radoslav Beňuš súhlasí s tým, že ľudia dajú skôr prednosť rodine, ako nejakým zákazom. „Ľudia už sú skeptickí z toho všetkého,“ myslí si docent Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Napriek tomu je podľa Beňuša aj veľa takých Slovákov, ktorí už Vianoce neberú natoľko tradične, tým pádom nebudú mať potrebu cestovať za rodinou do iných okresov.

„Mnoho ľudí už prestalo vnímať Vianoce ako striktne rodinné, chodia na lyžovačky a dovolenky. Viem si predstaviť, že mnohí si odpustia, že by museli byť s rodinou. Postoj k Vianociam sa posledných 10 až 20 rokov zmenil,“ vysvetľuje Beňuš.

Sociálne väzby

Na strane druhej, práve najviac ohrozené okresy majú najsilnejšie sociálne väzby. Podľa Beňuša to súvisí najmä so súdržnosťou rodín. „V severných regiónoch, ako sú Orava, Kysuce, ale aj východné Slovensko, tam je to ešte naozaj skôr rodinné,“ hovorí.

Preto možno očakávať, že ľudia pochádzajúci z týchto okresov sa budú chcieť na Vianoce dostať domov. O dodržiavaní opatrení pri štedrovečernom stole navyše možno v týchto prípadoch silno pochybovať.

„Zoberte si, prečo sú na tom najhoršie. Vidíme to už len zo svadobných zvyklostí, v týchto regiónoch sa najviac ľudí nakazilo práve pri takýchto rodinných akciách,“ dodal na záver Beňuš.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ján MikasPetra FerenčíkováRadoslav Beňuš
Firmy a inštitúcie Centrum spoločenských a psychologických viedPrírodovedecká fakulta Univerzity KomenskéhoSAV Slovenská akadémia viedÚstav experimentálnej psychológie (ÚEP) CSPV SAV