Návrat z lockdownu do normálu bude náročný. Psychologička radí, ako to zvládnuť

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Rodina, šťastie
Návrat do normálneho života po lockdowne môže byť pre ľudí náročný. Foto: shutterstock.com

Z úst filmovej postavy Reda, ktorého v snímke Výkupenie z väznice Shawshank stvárnil herec Morgan Freeman, odznie magická veta: „Tieto steny majú zvláštnu moc. Najprv ich nenávidíš, potom si na ne zvykneš a nakoniec si na nich závislý.“

Aj keď sa film odohráva vo väzení, tento výrok istým spôsobom opisuje súčasnú situáciu pre milióny ľudí po celom svete. Už takmer rok trávia väčšinu času vo svojich domovoch. Jedia, spia, pracujú či zabávajú sa doma „medzi štyrmi stenami“.

Najprv to bolo otravné, potom si zvykli a dnes už si mnohí nevedia predstaviť, že by sa mali vrátiť k normálnemu životu. Ako vysvetľuje psychologička Petra Ferenčíková, pre ich psychiku to môže mať dokonca závažné dôsledky.

Separačná úzkosť

Separačná úzkosť je stav, kedy pociťujeme nadmerný strach a stres. Väčšinou je separačná úzkosť prirodzená fáza vývinu u detí vyvolaná nejakou významnou životnou udalosťou alebo jej narušením.

„Pandemická situácia, v ktorej sa momentálne nachádzame môže mať dopad v podobe separačnej úzkosti na ľudí akejkoľvek vekovej kategórie,“ vysvetľuje psychologička z občianskeho združenia Správny krok.

U dospelých sa prejavuje rovnako pociťovaním zvýšenej hladiny strachu, stresu a úzkosti. Môže ísť pritom o rôzne situácie, napríklad o nadmerný strach o blízkych z dôvodu ich ohrozenia koronavírusom, najmä keď ich nevieme ochrániť.

Aké sú príznaky?

Príznakom separačnej úzkosti je neustále predstavovanie si najhorších scenárov. Najmä, keď o blízkych dlhšie neviete alebo sa neozývajú. Aj keď moderné technológie poskytujú dnes rôzne možnosti, komunikácia so staršími ľuďmi môže byť náročná.

„Separačnú úzkosť a extrémny smútok môžu zažívať aj študenti, ich rodičia alebo starí rodičia, keď v záujme bezpečnosti alebo zákazu cestovania nemôžu byť rodiny dlhšie spolu,“ konkretizuje Ferenčíková.

Tiež však môže ísť o situáciu, keď si na vzájomnú blízkosť zvyknete natoľko, že opustenie toho druhého čo i len na pracovnú dobu môže byť stresorom spúšťajúcim separačnú úzkosť.

Karanténne opatrenia

Reštriktívne opatrenia, lockdown či nútená alebo dobrovoľná karanténa spôsobila zmenu v doterajšom trávení nášho času. Dovtedy sme mali každý svoje povinnosti aj záujmy a spoločne trávený čas bol kratší. Počas lockdownu sme však boli doma s našimi najbližšími.

„Puto sa tak vzájomne prehĺbilo. Ostali sme citovo pripútaní nielen k partnerovi, k deťom alebo k domácemu miláčikovi a naopak, ale tiež k miestu, ktoré nám pomáha cítiť sa bezpečne a isto v tejto nekontrolovateľnej a neznámej pandémii,“ dopĺňa Ferenčíková.

Práve tu vzniká problém. Čo sa môže diať s človekom, ktorý sa bude časom musieť vrátiť „do normálu“ a bude musieť domov, partnera, deti či zvieratko opäť na veľkú časť dňa pravidelne opustiť?

Panika a depresia

„Samozrejme, návrat do normálu všetci očakávame, ale môže byť pre nás naozaj ťažký,“ vysvetľuje psychologička s tým, že opustiť osobu či miesto, vďaka ktorým sme sa cítili bezpečne a plný istoty, bude náročné.

Podľa jej slov to môže vyvolávať negatívne pocity úzkosti, strachu, pocit nebezpečenstva mimo bezpečného útočiska, problémy so spánkom, zmeny nálad aj výskyt záchvatov zúrivosti, čo môže vyústiť až do depresie a panických atakov.

U dospelých sa separačná úzkosť prejavuje aj predstavami rôznych hrozných scenárov, strach o zdravie našich blízkych môže tiež u niektorých ľudí prerásť až do neustáleho kontrolovania ostatných.

Neskrývať pocity

Zo začiatku môže byť ťažké sústrediť sa na pracovné alebo školské povinnosti, avšak podľa Ferenčíkovej si treba uvedomiť, že v takejto situácii je to prirodzené a nepotláčať a neskrývať svoje pocity.

„Je vhodné svoje pocity odkomunikovať, postupne sa zapájať do života mimo domu a blízkych, predlžovať čas mimo bezpečné útočisko a nepodporovať svoje negatívne emócie rôznymi nepravdivými správami a hoaxami,“ dodáva psychologička.

Ťažšie to zrejme budú mať majitelia domácich zvierat. Ferenčíková predpokladá, že vytvorenie blízkeho puta ľudí s domácim miláčikom je vzájomné. Návrat k tomu, kedy celá rodina alebo pán odíde z domu na väčšinu dňa, bude náročný aj pre zvieratká, ktoré boli doteraz v centre pozornosti.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Petra Ferenčíková