Rakovina bola ešte donedávna vnímaná najmä ako ochorenie vyššieho veku. Tento obraz sa však začína meniť, čo potvrdzujú aj epidemiologické údaje z posledných rokov. Dáta čoraz jasnejšie ukazujú, že v skupine ľudí do 50 rokov pribúdajú onkologické diagnózy rýchlejšie u žien než u mužov.
Prednosta II. Onkologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného onkologického ústavu prof. MUDr.Michal Mego, DrSc. upozorňuje, že v celkovej populácii stále platí, že najvyšší počet onkologických diagnóz zaznamenávame vo vyššom veku. „Výrazná zmena však nastala v kategórii ľudí pod 50 rokov, kde ženy vykazujú vyššiu incidenciu než muži a tento rozdiel sa neustále prehlbuje,“ hovorí.
Ako príklad uvádza dáta zo Spojených štátov, kde bola v roku 2021 incidencia rakoviny u mladších žien o viac než 80 percent vyššia než u mužov rovnakého veku. Podobný trend, hoci v menších absolútnych číslach, sledujú odborníci aj v Európe vrátane Slovenska.
Lepšia diagnostika alebo skutočný nárast?
Otázka, ktorá sa prirodzene vynára, znie: ide o skutočný nárast ochorení, alebo len o dôsledok lepšej diagnostiky? Podľa Megu je odpoveď komplexná a sleduje sa kombinácia oboch faktorov. „Časť nárastu možno pripísať takzvanému detekčnému efektu – vďaka precíznejším zobrazovacím metódam a častejším vyšetreniam zachytávame nádory, ktoré by v minulosti zostali neodhalené.“
Včelí jed zničil agresívne bunky rakoviny prsníka do 60 minút, zdravé zostali takmer neporušené
Ako typický príklad spomína nádory štítnej žľazy, pri ktorých sa v niektorých krajinách hovorí aj o nadmernej diagnostike. Dnes sa dajú zachytiť aj veľmi malé, klinicky málo významné nádory, ktoré by v minulosti ostali nepovšimnuté.
Zároveň však upozorňuje, že tento argument zďaleka nevysvetľuje všetko. Pri niektorých diagnózach, ako je napríklad rakovina hrubého čreva a konečníka totiž nerastie len počet prípadov, ale aj výskyt pokročilých štádií a dokonca úmrtnosť. „Práve tento trend je jedným z najsilnejších dôkazov, že ide o reálny nárast ochorenia v populácii, nie len o lepšie vyhľadávanie,“ zdôrazňuje onkológ.
Ktoré nádory u mladých žien pribúdajú najrýchlejšie
Medzi takzvané „early-onset“ nádory, teda rakoviny vznikajúce v mladšom veku, dnes podľa odborníkov patria najmä karcinóm prsníka, rakovina tela maternice a kolorektálny karcinóm. Práve tieto diagnózy sú hlavnými „ťahačmi“ štatistík u žien do 50 rokov.
Okrem nich sa v dátach čoraz častejšie objavujú aj menej bežné, no znepokojivo rastúce ochorenia, napríklad nádory pankreasu, obličiek či niektoré krvné malignity.Dôvodom, prečo dominujú práve tieto typy nádorov, je ich vysoká citlivosť na kombináciu moderných rizikových faktorov: „Ide najmä o zmeny v metabolizme a telesnej hmotnosti, chronické zápalové procesy, zmeny v zložení črevného mikrobiómu a inú mieru hormonálnej expozície, než akej boli vystavené predchádzajúce generácie žien.“
Gény nestačia, rozhoduje prostredie
Hoci sa pri mladších pacientkach častejšie odhaľujú dedičné predispozície, samotná genetika podľa odborníkov populačný nárast nevysvetľuje. Mutácie ako BRCA alebo Lynchov syndróm sú dôležité, ale ich výskyt sa nemení tak rýchlo, aby vysvetlil dnešné trendy.
Do popredia sa preto dostávajú najmä faktory životného štýlu. Obezita, inzulínová rezistencia, vysoký podiel ultra-spracovaných potravín či sedavý spôsob života zásadne menia metabolické nastavenie organizmu už v mladom veku. Telo sa dostáva do stavu chronického nízkeho zápalu, ktorý vytvára priaznivé podmienky pre vznik nádorov.
Vedci v Južnej Kórei „preprogramovali“ rakovinu: Bunky sa vrátili do zdravého stavu bez chemoterapie
Významnú úlohu zohrávajú aj zmeny v reprodukčnom správaní: „Neskoršie prvé tehotenstvo, menší počet pôrodov a kratšie obdobia dojčenia menia celoživotnú hormonálnu krivku ženy. Čoraz viac sa zároveň ukazuje, že genetická predispozícia často potrebuje „spúšťač“ v podobe životného štýlu alebo environmentálnych faktorov, aby sa ochorenie klinicky prejavilo.“ Doktor dodáva, že v neposlednom rade narastá podozrenie na vplyv znečisteného prostredia a endokrinných disruptorov, hoci v tomto prípade lekári stále čakajú na silnejšie dôkazy o priamej kauzalite.
Príznaky, ktoré často prehliadame
Jedným z najväčších problémov zostáva neskorý záchyt ochorenia. U mladých žien sa totiž príznaky rakoviny často podceňujú – zo strany pacientok aj zdravotníkov a často sa symptómy pripisujú banálnym ochoreniam. Hrčka v prsníku sa pripíše hormonálnym zmenám, krv v stolici hemoroidom, nepravidelné krvácanie stresu.
Podľa onkológa by mali ženy spozornieť pri každej zmene, ktorá pretrváva. Pri prsníku by ženy mali spozornieť pri každej novej hrčke, vťahovaní kože, zmene tvaru prsníka alebo neobvyklom výtoku z bradavky. Zmeny v rytme stolice trvajúce dlhšie než tri až štyri týždne, prítomnosť krvi v stolici alebo nevysvetlená anémia. Gynekologické nádory sa môžu prejaviť krvácaním mimo menštruačného cyklu, po pohlavnom styku alebo pretrvávajúcim nafukovaním a bolesťami v podbrušku. „Všeobecne platí, že akýkoľvek príznak, ktorý sa opakuje, zhoršuje alebo pretrváva niekoľko týždňov, si zaslúži odborné vyšetrenie – bez ohľadu na vek,“ zdôrazňuje doktor.
Cielená prevencia po 50-tke
Zvyšovať plošne počet vyšetrení u všetkých mladých žien podľa onkológa nie je riešením. Dôležitejšie je presnejšie cieliť na rizikové skupiny a zvýšiť pozornosť voči varovným symptómom. „Kľúčová je však individualizácia. Ženy s výraznou rodinnou anamnézou, známymi genetickými mutáciami alebo inými rizikovými faktormi by mali mať nastavený osobný plán preventívnych prehliadok, ktorý začína skôr než bežné populačné odporúčania,“ hovorí Mego.
Varovné signály rakoviny kože: Ako sa skontrolovať a sú červené znamienka nebezpečné? - ROZHOVOR
Na Slovensku sa skríningové programy postupne prispôsobujú novým poznatkom, napríklad rozšírením mamografického skríningu od 45. roku života. Prevencia však podľa odborníkov nestojí len na vyšetreniach, ale aj na informovanosti a schopnosti reagovať na signály vlastného tela.
Je rakovina u mladých „iná“?
Rakovina u mladších žien má často biologicky agresívnejší charakter. Paradoxne však mladší organizmus zvláda intenzívnu liečbu lepšie, čo zvyšuje šancu na úspešný výsledok. Problémom nie je vek pacienta, ale štádium ochorenia v čase diagnózy. „Keďže mladé ženy ešte nie sú v štandardnom skríningovom veku a ich príznaky sa často podcenia, rakovina sa neraz diagnostikuje až v pokročilom štádiu. Práve to potom vytvára dojem extrémnej agresivity ochorenia,“hovorí onkológ a pripomína, že je dôležité nehodnotiť riziko rakoviny podľa veku, ale podľa symptómov a individuálneho rizikového profilu.
Práve preto odborníci čoraz častejšie apelujú, aby sa rakovina prestala vnímať ako choroba starších. Trendy posledných rokov naznačujú, že tento prístup je už zastaralý – a môže stáť mladé ženy príliš veľa.
