Kým nebola vyvinutá vakcína proti ochoreniu COVID-19, odborníci upozorňovali na to, že človek sa vie opätovne nakaziť, a preto by mali byť opatrní všetci. Prirodzené protilátky však vedeli zariadiť aspoň to, aby človek nemal ťažký priebeh ďalšej choroby.
Rovnakú úlohu plní aj očkovanie, no neustále sa ukazuje, že omnoho spoľahlivejšie, ako je to pri prirodzených protilátkach. Okrem výskumov zo zahraničia to dokazujú už aj dáta zo Slovenska.
Koronavírus môže spôsobiť u mladších dospelých vážne poškodenie orgánov, tvrdí britská štúdia
Výsledky slovenského výskumu prezentovala epidemiologička Alexandra Bražinová z Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá spolupracovala s Fakultou zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity.
Individuálna variabilita
„Náš výskum protilátkovej odpovede u ľudí, čo prekonali COVID-19 v Bratislavskom a Trnavskom kraji, potvrdzuje veľkú individuálnu variabilitu hladiny protilátok,“ uviedla Bražinová na sociálnej sieti.
Výskumu sa zúčastnilo celkovo 1 115 ľudí, pričom protilátková odpoveď sa stanovovala metódou ECLIA. Účastníci prekonali ochorenie tri až päť mesiacov predtým, ako sa zapojili do výskumu.
Vedci zistili, či poskytuje väčšiu ochranu pred COVID-19 a novými variantmi očkovanie alebo prirodzená imunita
Bražinová a spol. potvrdili, že výška hladiny protilátok závisí od závažnosti príznakov. Či je hladina protilátok dostatočná, aby človeka ochránila, hodnotili na základe kritérii Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA).
Ťažký priebeh
„Dostatočne vysokú hladinu podľa kritérii FDA dosiahli len niektorí so stredne závažnými príznakmi a tí, čo boli v dôsledku ochorenia hospitalizovaní, tí mali najvyššie hladiny protilátok,“ vysvetľuje Bražinová.
V porovnaní s tými, ktorí dostali obe dávky vakcín proti ochoreniu COVID-19, však aj tieto hladiny boli nízke. Ľudia so závažným priebehom ochorenia mali výrazne nižšie hladiny protilátok ako tí, ktorí boli očkovaní.
V prvých mesiacoch pandémie nebolo odhalených takmer päť zo šiestich infekcií vírusom SARS-CoV-2, tvrdia Američania
„Naše predbežné výsledky potvrdzujú, že v dôsledku veľkej individuálnej variability protilátkovej odpovede je očkovanie, aspoň jednou dávkou, vhodné aj u ľudí po ochorení COVID-19,“ zhodnotila na záver epidemiologička.
Údaje zo SAV
Podobné výsledky minulý týždeň publikovalo aj Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied (SAV). Ich výskum bol takisto zameraný na výskyt protilátok, ktorý merali u zamestnancov SAV.
Výskumu sa mohli zúčastniť tí, ktorí boli najmenej 14 dní po druhej dávke očkovania akoukoľvek vakcínou alebo tí, ktorí minimálne pred 14 dňami prekonali ochorenie COVID-19, a to bez ohľadu na to, či boli očkovaní alebo nie.
Odborníci vo svete zvažujú podávať tretiu dávku vakcíny proti COVID-19 ešte tento rok. Kedy ju plánuje Slovensko?
Táto analýza sa realizovala pomocou ELISA metódy na detekciu protilátok, ktorá ukázala, že „z vyše 800 vyšetrených vzoriek bolo 88 percent vysoko pozitívnych na prítomnosť protilátok, deväť percent bolo pozitívnych a približne tri percentá negatívnych“.
Vakcína dá viac
Ako na sociálnej sieti na margo výskumu uviedol aj analytik Martin Smatana, bývalý riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky, zjednodušene to znamená, že vakcíny navodia v každom prípade silnú protilátkovú odpoveď.
U ľudí, ktorí prekonali infekciu vírusom SARS-CoV-2, sa hladina protilátok očkovaním ešte zvýšila. V oboch prípadoch je protilátková odpoveď po vakcíne vyššia ako len po prekonaní ochorenia.
Aj na Slovensku povolili kombinovanie vakcín proti COVID-19. Akú ochranu to prináša zaočkovaným?
„Inak povedané, vakcíny chránia lepšie, ako keď si človek ochorením len prejde,“ vysvetľuje Smatana. Podľa analytika je dobré, že aj na slovenských dátach môžeme potvrdiť, že vakcíny sú najefektívnejším nástrojom boja s pandémiou.
