Výskyt preležanín v komunite imobilných pacientov je až na úrovni 33 percent. Odhaduje sa pritom, že komplexná starostlivosť o pacienta na lôžku môže pomôcť zamedziť vzniku dekubitov v 80 až 95 percentách prípadov.
Viac o téme: Koronavírus
Upozorňujú na to odborníci aj v súvislosti s narastajúcim počtom pacientov so stredne ťažkým až ťažkým priebehom ochorenia COVID-19, ktorí končia pripútaní k nemocničným lôžkam.
Riziko rozvinutia infekcie
V rámci prevencie je preto nevyhnutné dbať na polohovanie a použitie antidekubitných pomôcok. Zvýšená pozornosť by sa mala venovať hygiene, voľbe správnych hygienických pomôcok, ako aj výžive a hydratácii pacienta.
Ak sa preležaniny podcenia, existuje riziko, že sa v rane rozvinie infekcia, rana sa zväčší a prenikne do hlbších vrstiev kože a svalovej hmoty.
V čase pandémie sa mnoho ľudí dalo na samoliečbu, tá však môže viesť k poškodeniu zdravia
Môže tak dôjsť k zničeniu tkanív až na kosť. Liečba takéhoto dekubitu je veľmi náročná. U ľudí s chronickými preležaninami je zaznamenaná až štvornásobne vyššia úmrtnosť v porovnaní s rovnakou skupinou pacientov bez poškodenia kože. Situácia u pacientov s COVIDOM je oveľa výraznejšia v dôsledku poškodenia pľúc a následne zníženia prísunu kyslíka a živín do tkanív.
Nepreventabilné dekubity
Napriek tomu, že vo väčšine prípadov sa dá predchádzať vzniku dekubitov, existujú aj takzvané nepreventabilné dekubity. Objavujú sa aj napriek tomu, že sú dodržané všetky preventívne opatrenia, v dôsledku vnútorných faktorov organizmu, ktorým nie je možné zabrániť.
„Liečba dekubitov je však náročná a komplikuje ju nielen vek pacienta a všeobecne zlý zdravotný stav spôsobený chronickými ochoreniami, ale aj častá prítomnosť nekrózy a baktérií v rane. Liečbu sťažuje aj hĺbka dekubitárneho vredu a jeho tvar,” vysvetlila odborníčka z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Beáta Grešš Halász.