Čitatelia by si mali všímať zdroj alebo autoritu, na ktorú sa správa odvoláva a aký jazyk používa. To sú len niektoré zásady, ktoré radia vedci z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (UEP CSPV SAV) si osvojiť.
Vedci sa dlhodobo zaoberajú konšpiráciami, pseudovedeckými presvedčeniami a inými epistemicky nepodloženými presvedčeniami. Podľa nich sa táto téma stáva aktuálnou aj v čase pandémie koronavírusu. Z ich výskumov vyplýva, že ľudia majú najväčší príklon ku konšpiráciám a pseudovedeckým presvedčeniam, ktoré súvisia so zdravím.
Hlboký pocit neistoty
Pandémia podľa psychológov prirodzene evokuje úzkosť. Poukazujú na znalosti z histórie, kedy epidémie rozširovali nielen ochorenie ale aj hlboký pocit neistoty. Ten vytváral úrodnú pôdu na tvorbu a šírenie konšpiračných teórií či hoaxov.
Viac k téme Koronavírus
„Z našich výskumov sa ukazuje, že ľudia majú najväčší príklon ku konšpiráciám a pseudovedeckým presvedčeniam, ktoré súvisia so zdravím. Je to preto, lebo tieto presvedčenia sa týkajú nám blízkej osobnej hrozby a ľudia nad týmito vecami majú často malú alebo žiadnu kontrolu. Pre časť z nás môžu preto konšpirácie a pseudoveda slúžiť ako prostriedok, ako sa v ťaživej situácii vyznať,” hovorí riaditeľ ÚEP Peter Halama.
Koronavírus v Česku nakazil už 774 ľudí, vláda zvažuje aj zákaz vychádzania
Vedecký pracovník ústavu spolueditor knihy Prečo ľudia veria nezmyslom Ivan Brezina podotýka, že ľudská odpoveď na akútne hrozby z prostredia býva často iracionálna, no aktivizujúca.
Podľa neho v zložitých situáciách ľudia potrebujú nájsť rýchlo zmysel, vysvetlenie a motiváciu, neraz aj za cenu toho, že prevrátia kauzalitu naruby, či pripíšu zámer na pozadí udalostí nejakej osobe alebo skupine ľudí.
Keď sa boja, sú ľahšie manipulovateľní
Psychológovia upozorňujú, že šírenie konšpirácií a dezinformácií môže byť aj cielené, so zámerom vyvolať neistotu a úzkosť. Poukazujú na to, že keď sa ľudia boja, sú ľahšie manipulovateľní.
„Zvýšenú neistotu a strach tak môžu využívať rôzni manipulátori na vyvolávanie nenávisti voči konkrétnym skupinám obyvateľov, podkopávanie dôvery v spoločenské inštitúcie či jednoducho na vlastné obohatenie,“ tvrdí zástupkyňa riaditeľa UEP CSPV SAV a vedúca projektu o kognitívnom zlyhávaní Vladimíra Čavojová.
Čo mohlo byť spúšťačom šírenia koronavírusu v Taliansku? Podľa imunológa aj zápas Ligy majstrov
Zároveň doplňa, že ľudia pod vplyvom pseudovedy môžu zanedbávať zdravotnú starostlivosť a utiekať sa k nefunkčným alternatívnym metódam.
Pracovníci ústavu sa preto rozhodli predstaviť niekoľko zásad slúžiacich ako nástroj zdravého skepticizmu aj voči podvodom a zámernej manipulácii. Po prečítaní správy, ktorá je obzvlášť znepokojivá, by mal čitateľ vyhľadať potvrdenie týchto informácií aj z nezávislého zdroja.
Treba overiť autora a odbornosť
Napríklad zadaním kľúčových slov do vyhľadávača či skontrolovanie stránky polície na sociálnej sieti, ktorá monitoruje hoaxy. Overiť by si mal autora a jeho odbornosť v danej oblasti. Taktiež by si mal všimnúť zdroj, na ktorý sa správa odvoláva.
„Hoax s ibalginom sa odvolával na univerzitu vo Viedni, čiže pomerne rýchlo sa správa dala overiť ako nepravdivá a univerzita vo Viedni sa od nej dištancovala. Preto hoaxy často využívajú odvolávanie sa na neoveriteľné zdroje (známa z Talianska), čo by malo zvýšiť vašu ostražitosť,“ približujú psychológovia.
Pripravte svoje telo na koronavírus už dnes. Zahrňte do stravy dve najsilnejšie protizápalové látky
Čitatelia by sa mali zamyslieť aj nad inými vysvetleniami a následne sa rozhodnúť pre to, pre ktoré je viac dôkazov. Odporúčajú taktiež zasadiť čísla do kontextu, zamyslieť sa či správa hovorí o nejakých konkrétnych číslach a dáva im kontext.
Ľudia by mali zvýšiť svoju všímavosť voči jazyku a emóciám. Čitateľ by sa mal na chvíľu zamyslieť nad cieľom správy. Položiť si napríklad otázku, či je správa vecná alebo používa emočne nabitý jazyk, ktorý evokuje strach a potrebu okamžitej reakcie.
Prirodzená nedôvera ľudí
Taktiež by si mali položiť otázku, či správe veria pretože podporuje ich vysvetlenie alebo je to pre dostatočné množstvo dôkazov.
„Najmä hoaxy a konšpirácie, ktoré hovoria o zlých úmysloch rôznych autorít (vláda, vedci, slobodomurári a pod.), môžu byť masívne zdieľané aj preto, že potvrdzujú prirodzenú nedôveru ľudí voči niektorým autoritám,“ upozorňujú psychológovia. Dodávajú, že ľudia by si mali dávkovať množstvo správ.
Univerzitná nemocnica Bratislava prijala pre koronaírus ďalšie opatrenia, zriadila triedenie pacientov
„Hoci je situácia vážna a nikto nevie s určitosťou predvídať, ako sa budú najbližšie dni odvíjať, je vysoko pravdepodobné, že urgentné správy sa k vám dostanú tak či tak,“ upokojujú.
Približujú, že nutkavé sledovanie sociálnych sietí, ktoré skresľuje ľudské vnímanie podľa toho, v akej sociálnej bubline sa nachádza, môže privodiť väčšiu úzkosť, ako je zdravé.
