Základné zdravotné riziká ako fajčenie, zvýšená telesná hmotnosť a chronický stres tvoria v reálnom živote často kumulované profily pacientov, no zdravotnícky systém ich stále rieši ako izolované diagnózy. Na konferencii o budúcnosti zdravotných politík, ktorá sa uskutočnila 10. júna v Prahe, zaznel jasný apel odborníkov na zásadnú zmenu smerovania – namiesto izolovaného riešenia jednotlivých rizík je podľa nich nevyhnutné prejsť k celostnej prevencii, ktorá reflektuje komplexné potreby pacienta.
Stratégia harm reduction
Onkológ Luboš Petruželka, počas vystúpenia zdôraznil, že systém musí pacienta vnímať ako celok – nie ako súbor diagnóz. Navrhol, aby sa naraz zbierali údaje o fajčení, strese a obezite a podľa toho sa nastavila stratégia harm reduction.
Budúcnosť zdravotnej politiky: Dokážu doterajšie stratégie čeliť novým výzvam?
„Prepočítajme riziká pacientov, zbierajme ich naraz – fajčenie, stres, obezitu. Iba tak môžeme nastaviť harm reduction stratégiu, ktorá osloví praktických ľudí,“ uviedol. Podľa neho je realistickejšie podporiť zvládnuteľné zmeny, ako napríklad zníženie počtu fajčených cigariet, navýšenie fyzickej aktivity o pár desiatok minút týždenne alebo využitie daňových stimuloch.
„Každý malý krok sa počíta – menej cigariet, oveľa viac pohybu, daňové zvýhodnenia… Každý jednotlivec môže znížiť riziko,“ dodal Petruželka.
Komplexná prevencia
Na podobnú potrebu multidisciplinárneho prístupu upozornil Ivan Duškov, námestník riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne pre služby klientom. Podľa jeho slov sociálne a environmentálne determinanty zdravia tvoria 30 až 55 percenta všetkých vplyvov mimo zdravotného systému.
WHO vyzvala na zvýšenie daní z tabaku, alkoholu a sladených nápojov v záujme záchrany životov
„To, že onkologická komunita presadila multidisciplinárny prístup, je v českom kontexte prielom. Naše zdravotníctvo trpí rezortizmom, kde si každá odbornosť chráni vlastné územie,“ povedal Duškov.
Komplexná prevencia si však vyžaduje nielen individuálne kroky, ale aj systémové zmeny. Je potrebné zabezpečiť politicky podporené a inštitucionálne podložené riešenia, ako sú školské edukačné programy, mestské a verejné zóny na pohyb, zdravá strava v školách a podnikoch či benefity na podporu duševného zdravia.
Občania a zdravotnícky systém
Pandémia COVID‑19 pritom výrazne narušila vzťah medzi občanom a zdravotníckym systémom. Odborníci upozorňujú, že vplyv dezinformácií a konšpiračných teórií prehĺbil nedôveru.
Zdravý štát, silná ekonomika: Ako môže prevencia ušetriť miliardy a zároveň zmeniť celkové smerovanie krajiny?
Ako uviedol doktor Szalay, „pacienti odmietajú očkovanie nielen proti COVID‑19, ale aj proti chrípke či pneumokokom. Pacienti spochybňujú všetko, čo súvisí so zdravím.“ Tento trend vedie k výraznému oslabení účinnosti preventívnych opatrení.
Výzvou je nedostatok koordinovanej, dôveryhodnej komunikácie zo strany štátu, rovnako ako absencia jasných a spoľahlivých hlasov v médiách.
Odborníci zdôrazňujú, že nestačí optimalizovať procesy – je nutné obnoviť spoločenskú legitimitu prevencie prostredníctvom zrozumiteľnej, úprimnej a empatickej komunikácie, ktorá počúva spätnú väzbu verejnosti.
Inštitúcia verejného zdravia
Na konferencii v Prahe sa diskutovalo aj o potrebe samostatnej inštitúcie verejného zdravia. Bývalý český minister zdravotníctva Adam Vojtěch, navrhol vytvoriť legislatívne ukotvený, analyticko‑intervenčný aparát so schopnosťou viesť verejné zdravotnícke stratégie, posudzovať dáta a niesť zodpovednosť za ich výsledky.
Zdravie je strategická investícia: Ako môže prevencia zvrátiť kolaps zdravotníctva a posilniť ekonomiku ?
Ako vzor označil fínskeho správcu verejného zdravia, ktorí má právomoc navrhovať zákony, implementovať opatrenia a koordinovať naprieč rezortmi.
Podstatný je spôsob komunikácie
Komunikačná rovina sa ukázala ako rovnako dôležitá. Britský novinár a moderátor BBC Rob Cameron na príklade realistického videa o kolonoskopii dokázal, že autentický obsah má omnoho väčší efekt než dramatické či moralizujúce kampane. Video ukázalo zákrok bez zbytočných prvkov a v praxi dosiahlo vyššiu účasť pacientov na prevencii.
Odborníci preto opakovane pripomínajú, že v dobe informačného pretlaku je spôsob komunikácie rovnako podstatný ako obsah. Prevencia musí byť zrozumiteľná, autoritatívna a empatická, aby sa stala skutočnou súčasťou každodenného života. Len tak môže prekonať bariéry nedôvery a dezinformácií.
