Operácia na nesprávnej končatine, podanie transfúzie nesprávnej krvnej skupiny. To sú dva prípady, ktoré zamávali Slovenskom v poslednom čase. Chýb, ktoré sa môžu stať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, však môže byť viac.
Nástroje či rúška zabudnuté v tele pacienta. Chyby pri podávaní liekov – nesprávny pacient, nesprávny liek, nesprávna dávka. Použitie latexových rukavíc či predpísanie penicilínu alergikom.
Nie všetky chyby hneď ústia do poškodenia zdravia či nebodaj smrti. Mnohé sa dokonca stanú a nikto o nich nevie. Pacient ich nemusí ani nijako pocítiť, keď napríklad jednorazovo dostane nepredpísaný paracetamol.
No ani tieto chyby by sa nemali stávať. Ani zákon neuznáva výnimku „vlastne sa nič nestalo“. Definícia nežiaducej udalosti zahŕňa aj udalosť alebo okolnosť, ktorá mohla spôsobiť poškodenie zdravia pacienta.
Ako zákon definuje nežiaducu udalosť
- udalosť alebo okolnosť, ktorá mohla spôsobiť alebo spôsobila poškodenie zdravia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorej bolo možné predísť; za nežiaducu udalosť sa považuje aj prípad, keď poškodeným je poskytovateľ alebo zdravotnícky pracovník,
- neočakávané zhoršenie zdravotného stavu pacienta, v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu zdravia s trvalými následkami alebo k úmrtiu pacienta, ktorému bolo možné predchádzať,
- udalosť alebo okolnosť, ktorá mohla spôsobiť alebo spôsobila poškodenie zdravia pacienta, u ktorej sa preukázalo, že jej bolo možné sa vyhnúť, alebo
- situácia, pri ktorej bol identifikovaný postup, ktorý je nesprávny, nezodpovedá štandardným postupom a mohol by viesť k zhoršeniu zdravotného stavu pacienta
Situácia sa má zlepšiť
Aspoň to si ministerstvo zdravotníctva sľubuje od novely zákona, ktorú poslanci schválili na ostatnej schôdzi.
„Každý poskytovateľ, či už ústavnej alebo ambulantnej starostlivosti, bude musieť mať interný systém bezpečnosti pacienta,“ vysvetlila ministerka Andrea Kalavská.
Súčasťou systému kvality poskytovateľa sa stane klinický audit. Ide o systematické preverovanie a hodnotenie dodržiavania štandardných postupov a interného systému hodnotenia.
Podrobnosti stanoví vyhláška, ktorú rezort v súčasnosti pripravuje.
Chce to čas
Zákonom stanovené povinnosti sú jedna vec, nemocnice však nejaké postupy stanovené majú aj teraz.
Ako vysvetľuje medicínsky riaditeľ siete nemocníc Svet zdravia Róbert Hill, v ich nemocniciach zaviedli check listy. Teda zoznam toho, čo sa má kedy robiť a ako postupovať. Ani v súkromnej sfére však nenastal zlom ako po šibnutí čarovného prútika. Interný audit ukázal, že ich používanie nebolo na sto percent. I tak však bolo vyššie, ako sprvu očakávali.
Hill snahu štátu víta, podľa neho je to dobrá cesta. Upozorňuje však, že indikátorov kvality je priveľa. „Hrozí riziko, že z toho vznikne teoretický elaborát,“ povedal. Aby sa neopakovala situácia, aká panuje pri nozokomiálnych infekciách – nemocnice ich reportujú samy a výsledkom sú nereálne nízke čísla.
Tomu by však mal zabrániť práve klinický audit, ktorý bude v rukách ministerstva zdravotníctva a osôb, ktoré ono poverí. Zákonom sú z neho vylúčení ľudia, ktorí by mohli mať nejaký vzťah k poskytovateľovi.
Ako to môže vyzerať
Ako hovorí Hill, zaistenie bezpečnosti pacienta nezačína, až keď je na sále a chirurg drží v ruke skalpel. Celý proces začína na oddelení, kde je pacient hospitalizovaný, ešte pred odchodom na operačnú sálu.
Tam sa identifikuje, že odchádza na sálu správny pacient. Kontroluje sa všetka zdravotná dokumentácia. Ak ide o operáciu párového orgánu, nezmývateľnou fixkou sa označí strana, ktorá sa bude operovať.
Na operačke sa znovu prekontroluje identifikácia pacienta minimálne dvomi údajmi. „Pomáha tomu aj systém náramkov a čiarových kódov,“ vysvetľuje Hill.
Chirurg vzápätí kontroluje, či má správne zostavený tím, či má pripravené všetky nástroje, či sa skontrolovali všetky prístroje.
Po operácii sa kontroluje počet nástrojov a ďalších súčastí. Najmä v prípade operácie brušnej dutiny, či v pacientovi neostalo niečo, čo tam byť nemá – svorky, rúška a podobne.
A zaberá to
Hill potvrdzuje: ak sa kontrola nerobí iba formálne, funguje. Práve pri kontrole identity pacienta jedna z nemocníc zachytila možnú chybu.
Zmenilo sa poradie, v akom pacienti išli na operáciu. Na sále očakávali pacienta na operáciu na konečníku, prišiel im žlčník. Ktovie, čo by sa stalo bez kontroly.
Ako totiž Hill zdôrazňuje, chyby sa stávali a stávať budú. Úlohou manažmentu bezpečnosti pacienta však je, aby sa chyby odhalili včas a zabránilo sa následkom.
