Obmedzenie zdravotnej starostlivosti pre dlžníkov na zdravotnom poistení zhoršilo zdravie ľuďom bez domova a zvýšilo náklady pre štát. Ukázala to odborná štúdia, ktorú pre organizáciu Depaul Slovensko v roku 2023 vypracovali analytici Martin Smatana, Michal Štofko a Katarína Barteková.
Podľa výsledkov opatrenie z roku 2011 výrazne nemotivovalo dlžníkov splácať svoje dlhy. Taktiež dlžníci, ktorými sú aj ľudia bez domova, majú horšie zdravotné výsledky a obmedzenie zdravotnej starostlivosti zvyšuje tiež náklady pre štát. Podľa expertného odhadu je 80 až 90 % ľudí bez domova žijúcich priamo na ulici je dlžníkmi na zdravotnom poistení.
Výrazne nižší vek dožitia
„Adekvátna zdravotná starostlivosť nie je na Slovensku pre ľudí bez domova dostupná v dostatočnom rozsahu. Ľudia bez domova sa podľa štúdií dožívajú v priemere menej ako 50 rokov, čo je oproti priemernému veku dožitia výrazne menej,“ zdôraznil riaditeľ Depaul Slovensko Jozef Kákoš.
Takýto ľudia podľa neho často nevedia o svojich zdravotných problémoch, pritom v mnohých prípadoch by sa dalo prevenciou a dostupnou zdravotnou starostlivosťou predísť úmrtiu či invalidite a zlepšiť ich kvalitu života. Lekárka občianskeho združenia EQUITA Michaela Kostičková poukázala na to, že mnoho ľudí bez domova nemá svojho všeobecného lekára, nemá im kto predpísať lieky ani odporučiť ich k špecialistovi.
Zdravotníctvo nie je prioritou Ficovej vlády, kritizuje KDH odmietnutie zmien sociálnych zákonov (video)
„Ak svojho lekára aj majú, kvôli dlžobám by si museli vyšetrenia a lieky platiť v plnej výške. Nedostupná zdravotná starostlivosť v ich prípade vedie k zhoršenému zdraviu a komplikáciám, kvôli ktorým musia opakovane vyhľadať urgentnú pomoc v nemocnici,“ doplnila Kostičková.
Nová novela ľudom bez domova nepomohla
V roku 2011 začala platiť novela zákona o zdravotnom poistení, ktorá redukovala nárok na zdravotnú starostlivosť pre dlžníkov iba na neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Od začiatku roka 2023 bola prijatá novela, ktorá menila toto nariadenie tak, že na zdravotnú starostlivosť mali nárok dlžníci liečiaci sa na chronické alebo infekčné ochorenie, alebo išlo o starostlivosť súvisiacu s ich tehotenstvom.
Na Slovensku žije takmer 400-tisíc ľudí závislých od alkoholu, výnimkou nie sú ani ženy
Napriek zmene podľa pracovníkov Depaulu ľudia bez domova dopad tejto novely v praxi nepociťujú. Štát zaviedol v roku 2011 obmedzenie, pretože sa obával, že v prípade ďalšieho uvoľňovania pravidiel čerpania zdravotnej starostlivosti by klesol výber poistného a počet neplatičov by sa zvýšil.
Ukázalo sa však, že výber poistného sa po zavedení novely do praxi nezlepšil. Dá sa predpokladať, že ak by mali dlžníci plný prístup k starostlivosti, celkový výber poistného by bol na obdobnej úrovni ako doteraz.
Nákladnejšia hospitalizácia
Analýza zároveň odhalila, že cena hospitalizácie ľudí bez domova stojí štát takmer 4-krát viac ako hospitalizácie zvyšku populácie. Cena hospitalizácií ľudí bez domova tvorí na Slovensku až 5 % ceny všetkých hospitalizácií, napriek tomu, že ľudia bez domova tvoria iba 1,3 % z celkovej populácie.
Útulky nedokážu ochrániť bezdomovcov pred všetkým. Znečistené ovzdušie výrazne ovplyvňuje ich zdravie
„Zhoršenie zdravotného stavu, ako následok slabšej dostupnosti k starostlivosti má dokonca kaskádovitý efekt na celkové výdavky sektora. Čím slabšia dostupnosť, tým horší stav pacienta a tým drahší akútny výkon,“ vysvetlil analytik Martin Smatana.
Možné riešenie problému
Vedenie Depaulu Slovensko vidí riešenie tohto problému v sprístupnení zdravotnej starostlivosti, bez ohľadu na dlh na zdravotno poistení, vzdelávaní zdravotníkov a komunikácii destigmatizácie ľudí bez domova.
„Neznamená to, že všetky problémy súvisiace so zdravím ľudí bez domova budú tým vyriešené, no podarilo by sa odstrániť kľúčovú prekážku nedostupnosti zdravotnej starostlivosti,“ vyhlásil Jozef Kákoš. Zlepšiť zdravotnú starostlivosť pre ľudí bez domova by podľa lekárky Kostičovej pomohli aj terénne a komunitné zdravotnícke služby, ktoré v súčasnosti na Slovensku nemajú vytvorené podmienky na fungovanie.
„Právo na zdravie považujem za základné ľudské právo. Zdravotná starostlivosť by mala byť poskytovaná na základe potrieb ľudí a každý by mal mať rovnaké šance na zdravie,“ uzavrela Michaela Kostičová z EQUITA.
