Hlavným dôvodom je najmä nedostatok všeobecných lekárov a zrušenie zákonnej povinnosti súkromných všeobecných lekárov poskytovať túto službu.
O vydanie povolenia na prevádzkovanie novej Lekárskej služby prvej pomoci (LSPP) od 1. júla 2018 sa zrejme nebude uchádzať 85 % nemocníc združených v Asociácii nemocníc Slovenska (ANS), ktoré túto službu doposiaľ poskytujú.
Ako vyplynulo z prieskumu ANS, hlavným dôvodom je najmä nedostatok všeobecných lekárov a zrušenie zákonnej povinnosti súkromných všeobecných lekárov poskytovať túto službu.
ANS zároveň upozorňuje na potrebu zabezpečenia legislatívnych a finančných podmienok pre fungovanie tzv. malých urgentných príjmov od 1. júla. V opačnom prípade sa môže stať, že po zrušení LSPP po 22. hodine budú pacienti vystavení riziku, že im túto zdravotnú starostlivosť nebude mať kto poskytnúť.
Náklady nemocníc vzrástli, poisťovne peniaze nemajú
„ANS považuje situáciu spojenú s prijatím sociálneho balíčka za veľmi vážnu, keďže nemocnice v nej združené bez dodatočného dofinancovania zdravotníctva nebudú schopné zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti a ústavné pohotovostné služby v noci a počas víkendov v takom rozsahu ako doposiaľ,“ upozornil riaditeľ kancelárie ANS Miroslav Valaštík.
Odhadovaný finančný dopad na nemocnice združené v ANS sa pohybuje na úrovni zhruba 15 mil. eur ročne. Okrem toho vzrástli ceny elektriny v nemocniciach približne o 14 %, plynu o 11 % a potravín o 5 %, čo predstavuje ďalšie dodatočné nároky na úrovni okolo 5 mil. eur.
Pre zabezpečenie finančného krytia týchto zvýšených nárokov bude podľa ANS preto potrebné dofinancovanie rezortu zdravotníctva. ANS bude v tejto súvislosti žiadať stretnutia s kompetentnými v rámci odvetvovej tripartity na Ministerstve zdravotníctva SR, ako aj na úrovni parlamentného výboru pre zdravotníctvo a ďalších inštitúcií.
Zdravotné poisťovne ANS už oznámili, že nemajú zdroje na krytie výdavkov spojených s prijatím sociálneho balíčka.
Chcú rozšíriť rezidentský program
ANS upozorňuje, že ak nedôjde k systémovým zmenám vo vzdelávaní sestier a lekárov, nebudú nemocnice schopné zabezpečiť ústavnú pohotovostnú službu na svojich oddeleniach, čo môže viesť až k zatváraniu oddelení.
„ANS navrhuje rozšírenie rezidentského programu na špecializovaných lekárov, nakoľko dochádza k ich odchodu a ich nedostatok by mohol viesť k obmedzeniu dostupnosti poskytovanej špecializovanej zdravotnej starostlivosti,“ uviedol Valaštík.
Neúshlasia s povinným členstvom v SLK
Nemocnice združené v ANS ako aj väčšina ich lekárov nesúhlasia s prípadným povinným členstvom v Slovenskej lekárskej komore.
„Členstvo v komore by malo i naďalej zostať výsledkom slobodného rozhodnutia a nie legislatívneho nariadenia. Úlohou každej odbornej komory je vyvíjať také činnosti, aby bola pre svojich členov prirodzene atraktívna a užitočná,“ dodal Valaštík.
Lekárska komora by sa preto mala viac sústrediť na svoje rozvojové a edukačné aktivity ako na presadzovanie monopolného postavenia.
Asociácia nemocníc Slovenska je dobrovoľným, zamestnávateľským, záujmovým, nepolitickým a nezávislým združením združujúcim 75 malých a stredných nemocníc a iných zdravotníckych zariadení. Zdravotnícke zariadenia združené v ANS zamestnávajú približne 25 300 zamestnancov.
