Liek horší ako choroba, mohli si povzdychnúť pacienti, ktorí trpeli pri liečbe pľúcnej artériovej hypertenzie. Nebola by to celkom pravda, keďže liek ich drží pri živote a za problémy môže len spôsob jeho podávania.
Výsledok je však rovnaký. Bolesti, takmer nulová pohyblivosť a sotva sa ich stav zlepší, kolotoč začne odznova.
Svoje o tom vie Tomáš Falb, pacient s pľúcnou artériovou hypertenziou. Predchádzajúca liečba ho pravidelne pripútavala na lôžko. Aj to málo energie, čo mu choroba nechala, spotrebovali vedľajšie účinky liečby.
Zriedkavá a nebezpečná choroba
Pľúcna artériová hypertenzia, čiže v preklade zvýšený krvný tlak v pľúcnych tepnách. Pre lekárov stále záhadná choroba, pretože nevedia, ako vzniká. Zrejme je na príčine dedičnosť, na ktorú sa potom nabaľujú ďalšie vplyvy, hovorí lekár z Oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb Milan Luknár.
Problém vzniká v drobných tepnách pľúc, ktoré sa sťahujú, deformujú a postupne sa tak scvrkáva priestor, cez ktorý prúdi krv. Srdce preto musí vynakladať omnoho väčšiu námahu, aby tade krv dostalo.
Hoci ide o veľmi zriedkavé ochorenie, dopad na pacienta je závažný. Opustia ho sily, zadýchava sa, neskôr sa môžu pridať opuchy. Prognóza je drsná: bez liečby pacienti umierajú do troch rokov.
Problematická liečba
Lieky na ochorenie sú dostupné. Kým ide o tabletky, všetko je v poriadku. Problém môže nastať pri pacientoch s ťažším priebehom ochorenia a horšou prognózou. Vtedy nastupuje najúčinnejší spôsob – nepretržitá infúzia.
Pri nej sa na kožu pripichne terčík, cez ktorý sa dopĺňa liek. Nepretržite dávkuje liek pod kožu. Jeho nevýhodou však je, že niektorí pacienti tento spôsob znášajú zle. Koža im začervenie, opuchne a trpia veľkými bolesťami.
Ako zdôraznila primárka oddelenia zlyhávania a transplantácie srdce NÚSCH Eva Goncalvesová, nie všetci pacienti takto reagujú. Niektorí dávkovanie pod kožu znášajú dobre. No pre ostatných sa teraz objavil nový spôsob: podkožná pumpa.
Dopĺňa sa každý mesiac
Ide o disk menší ako hokejový puk. Pacientovi sa voperuje pod kožu na bruchu. Ako vysvetľuje Milan Luknár, po zákroku ostane jazva podobná ako po operácii žlčníka.
Z pumpy vedie hadička priamo do cievy. Liek sa tak pod stálym tlakom vypúšťa priamo do krvného obehu. Každých 28 dní sa do pumpy doplní nová dávka lieku. „Ak liečba nemá žiadaný efekt, zvýšime koncentráciu lieku,“ vysvetľuje Luknár.
Pacienti, ktorí zle znášali predchádzajúci spôsob liečby, tak dostávajú šancu na výrazné zlepšenie kvality života. Tomáš Falb to dosvedčuje. „Predtým ma sprevádzali veľké bolesti, zápaly, opuchy, závrat, nemohol som sa hýbať,“ hovorí.
Po voperovaní podkožnej pumpy sa situácia dramaticky zmenila. „Všetky vedľajšie účinky zmizli a môžem teraz využívať energiu, čo mi choroba nechala,“ dodáva.
