Novela zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá zavádza nový inštitút následnej ústavnej starostlivosti a následnej ústavnej ošetrovateľskej starostlivosti, nerieši podľa KDH sociálne potreby pacienta.
„Sociálne potreby, najmä sociálna rehabilitácia človeka zostávajú touto novelou neriešené, ministerstvo to zdôvodňuje tým, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti už dnes môžu, ak sa tak rozhodnú, poskytovať aj sociálne služby,“ uviedlo KDH v tlačovej správe. Vláda návrh novely zákona, ktorý predložilo ministerstvo zdravotníctva, schválila 21. augusta.
Opatrenia iba v rámci rezortu
„Uvedené opatrenia sa navrhujú iba v rámci rezortu Ministerstva zdravotníctva SR bez zohľadnenia potreby komplexnej starostlivosti o človeka nielen ako pacienta, ale aj ako prijímateľa sociálnej služby,“ podotklo KDH.
Bojnická nemocnica mala podľa KDH obstarávať predražene
Zákon podľa neho čiastočne rieši poskytovanie zdravotnej alebo ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb, no nedostatočne rieši potrebu poskytovania sociálnych služieb pacientom.
Hnutie tiež upozornilo, že nie je jasné, čo sa stane, ak väčšina poskytovateľov zdravotnej starostlivosti neposkytuje zároveň aj sociálne služby. Na túto situáciu ministerstvo zdravotníctva podľa neho nemá riešenie.
Úpravy vlastných systémov
KDH kritizuje aj fakt, že sa do prípravy zákona nezapojilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR). „Ak obidve ministerstvá budú naďalej prijímať opatrenia na svojom rezortnom piesočku, potreby človeka súčasne ako pacienta a prijímateľa zostanú naďalej neriešené, so všetkými negatívnymi dôsledkami,“ uviedlo v tlačovej správe.
Štartuje druhý riadený skríning rakoviny prsníka, na vyšetrenie mamografom pozvú tisícky žien
Ministerstvo zdravotníctva reagovalo, že s MPSVR komunikovalo o zabezpečení dlhodobej starostlivosti občanom. „Po analýze zdravotného a sociálneho systému sme neidentifikovali v súčasnosti právne prekážky, aby sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti mohli registrovať a poskytovať zároveň zdravotnú starostlivosť aj sociálne služby a následne ich mali hradené podľa predpisov jedného alebo druhého rezortu,“ uviedol rezort zdravotníctva.
„Preto sa oba rezorty dohodli na úpravách vlastných systémov, pretože ich považujú za realizovateľnejšie z hľadiska časového aj vecného pred prípravou zákona o dlhodobej starostlivosti,“ informovalo ministerstvo zdravotníctva.
Vyššia bezpečnosť pacienta
Následná a osobná starostlivosť v zmysle návrhu ministerstva zdravotníctva zahŕňa napríklad posilnenie poskytovateľov ošetrovateľskej a paliatívnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach, rozšírenie verejnej minimálnej siete, resp. vytvorenie optimálnej siete, čo sa týka ošetrovateľskej starostlivosti a paliatívnej starostlivosti, reguláciu cien výkonov a paušálov či definovanie osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby.
Súťaž na záchranky preverí aj Úrad pre verejné obstarávanie, žiada informácie o výberovom konaní
Ako informovalo ministerstvo, „sociálne potreby sú riešené v zákonoch patriacich do gescie MPSVR, ktoré upravovalo a upravuje svojimi novelami samotné ministerstvo práce. Je na poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, na základe vlastnej analýzy, či sa stane aj poskytovateľom sociálnych služieb. Súčasná platná legislatíva to umožňuje. Nie je nikde deklarované, že zákon o dlhodobej starostlivosti v budúcnosti nebude, avšak v tejto fáze nebolo možné komplexnú legislatívu realizovať,“ dodalo v stanovisku ministerstvo.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je podľa rezortu primárne zvýšiť bezpečnosť pacienta a vytvoriť predpoklady na zvýšenie kvality poskytovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti predĺžením jeho pobytu v následnej zdravotnej starostlivosti.
