Práca je pre väčšinu ľudí nevyhnutná. Tak ako v mnohých iných oblastiach života, aj v práci je potrebná vyváženosť.
Dobré pracovné podmienky majú silný potenciál motivovať zamestnancov, tie nie príliš vhodné sa môžu odzrkadliť aj na ich zdravotnom stave. Ten má v konečnom dôsledku dopad na samotný výkon človeka.
Už dávno nie je počuť pravidelné sirény, na ktorých oslobodzujúci zvuk čakal popoludní nejeden robotník.
S pribúdajúcimi nárokmi na zamestnancov sa zvyšujú aj riziká spojené s ich zdravím.
Situácia sa zhoršuje
Na túto problematiku sa zamerala aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), podľa ktorej nadmerná práca zabíja na celom svete státisíce ľudí. A problém sa zhoršuje.
WHO podotkla, že súvislosť medzi nadčasmi a zlým zdravotným stavom nie je prekvapujúca a študovali ju aj predtým.
Viete, čo je nomofóbia? Kradne vám čas aj spánok
Nová analýza však problém posúva na inú úroveň, keďže po prvý raz zohľadnila obrovské množstvo celosvetových dát.
Analýzu zorganizovali spolu s Medzinárodnou organizáciou práce. Preštudovali desiatky štúdií o ischemickej chorobe srdca a mŕtvici.
Dáta pochádzali zo 194 krajín. Aj keď štatistiky neukazujú definitívnu príčinnú súvislosť, poskytujú pre odborníkov „dostatočné dôkazy o škodlivosti“ na základe kritérií WHO.
Státisíce obetí
Na základe štúdie zistili, že v roku 2016 zomrelo 745-tisíc ľudí v dôsledku mŕtvice a ischemickej choroby srdca, a to v súvislosti s viac ako 55 odpracovanými hodinami týždenne. V roku 2000 bol počet obetí o 29% nižší.
Spíte menej ako šesť hodín alebo viac ako sedem? Dávajte si pozor na srdce
Medzi rokmi 2000 a 2016 sa počet ľudí, ktorí zomreli v dôsledku srdcových chorôb súvisiacich s nadmernou prácou zvýšil o 42% a v dôsledku mŕtvice o 19%.
Porovnali pritom ľudí, ktorí pracovali týždenne 35 až 40 hodín a tých, ktorí pracovali 55 hodín a viac. U druhej skupiny sa zvýšilo riziko mŕtvice o 35% a riziko úmrtia v dôsledku ischemickej choroby srdca o 17%.
Najohrozenejšie skupiny
Na výskume sa podieľala aj Maria Neira, riaditeľka oddelenia životného prostredia, klimatickej zmeny a zdravia v rámci WHO. „Pracovať 55 a viac hodín týždenne predstavuje vážne zdravotné riziko,“ povedala.
Máte depresiu z karantény? Odborníci radia, ako byť doma šťastnejší
Vyhlásila, že vlády, zamestnávatelia aj zamestnanci by sa mali zobudiť a uvedomiť si, že pracovať dlhé hodiny môže viesť k predčasnému úmrtiu.
Ochorenia a úmrtnosť spojená s prácou prevládali najmä u mužov, ľudí od 60 do 74 rokov a obyvateľov oblastí západného Pacifiku a juho-východnej Ázie.
Vplyv pandémie
Zhruba 8,9% celosvetovej populácie v čase výskumu pracovalo približne 55 a viac hodín týždenne, čo je celkovo 488 miliónov ľudí.
Vedci nepredpokladajú, že sa situácia odvtedy zlepšila. Nárast gig ekonomiky a prechod na prácu z domu v čase pandémie znamená, že mnohí zamestnanci trávia prácou oveľa viac času ako predtým.
Nespite príliš dlho. Ranné vstávanie má pozitívny vplyv na viaceré oblasti života
Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus uviedol, že pandémia výrazne zmenila spôsob práce. „Práca na diaľku sa stala normou v mnohých odvetviach. Často ničí hranice medzi domovom a prácou,“ upozornil.
Takisto podľa neho množstvo odvetví bolo nútených obmedziť alebo ukončiť svoje procesy na záchranu peňazí. „No ľudia na výplatných páskach musia robiť stále dlhšie,“ dodal.
Odporúčania WHO
Organizácia upozornila vlády a zamestnávateľov, aby vzali do úvahy varovania vyplývajúce zo štúdie.
Mali by zaviesť a presadzovať zákony, ktoré by regulovali nariadenia, zakazovali by nadčasy a zabezpečili by maximálne limity pre pracovný čas.
Psychológ Marek Madro: Sklamanie a zlyhanie sa dnes nenosí, ľudia sú pod obrovským tlakom
Bipartitné alebo kolektívne dohody medzi zamestnávateľmi a zamestnaneckými asociáciami môžu navrhnúť flexibilnejší pracovný čas a zároveň dohodu o maximálnom odpracovanom čase.
Pomôcť môže aj prerozdelenie práce, ktorú bežne robí jeden človek, medzi viacerých zamestnancov. „Žiadna práca nestojí za riziko mŕtvice alebo ochorenia srdca. Vlády, zamestnávatelia a zamestnanci potrebujú spolupracovať a dohodnúť sa na ochrane zdravia pracujúcich,“ vyjadril sa generálny riaditeľ WHO.
