Virológovia z kanadského Institut national de la recherche scientifique (INRS) objavili nový spôsob liečby hepatitídy C. Podarilo sa im identifikovať kľúčovú rolu, ktorú má bunkový proteín v progresii vírusu žltačky typu C, čím pripravili cestu pre jej efektívnejšiu liečbu.
V súčasnosti neexistuje žiadna vakcína proti hepatitíde C, ktorou na svete trpí viac ako 130 miliónov ľudí. Ročne jej podľahne zhruba 500-tisíc pacientov. Antivirotiká sú drahé a nie sú dostupné v rozvojových krajinách, ktoré sú najviac ohrozené.
Dôležitú úlohu hrá proteín RTN3
Na výskume spolupracovali Patrick Labonté a Terence Ndonyi Bukong a jeho tím. Zistili, že pri vývoji ochorenia zohráva dôležitú úlohu proteín RTN3.
Organizmus sa bráni voči vírusom po tom, ako ich rozpozná jeho imunitný systém. Vírus hepatitídy C sa však maskuje a pohybuje sa v exozómoch.
Nová štúdia odhalila, že vírusy hepatitídy C reagujú s kľúčovou oblasťou proteínu RTN3 a využívajú ho na vloženie vírusovej RNA do exozómov. „Sme prví výskumníci, ktorí demonštrovali exozomálnu úlohu, ktorú tento proteín zohráva v patogenéze hepatitídy C,“ vyjadril sa vedúci štúdie Bukong.
Odborníci však musia zdolať ďalšie výzvy. „Identifikáciou oblastí proteínu, ktoré vedú k tvorbe infekčného exozómu, môžeme začať hľadať konkrétne molekuly, ktoré blokujú interakciu s vírusovou RNA. Tá by sa potom nemohla dostať do exozómov a skrývať sa pred imunitným systémom,“ objasnil.
Využitie v boji proti ďalším vírusom
Objavenie interakcie medzi vírusom a proteínom RTN3 otvára dvere pre ďalšie výskumy o vírusoch, ktoré sa takisto maskujú pomocou exozómov. Patria sem napríklad aj HIV, Zika alebo hepatitída B.
Odborníci by tak mohli oveľa ľahšie priniesť nové, efektívnejšie vakcíny. „Maskovanie vytvára problém pre optimálne fungovanie vakcín. I keď sa vytvoria antibiotiká, nie sú schopné blokovať vírusovú infekciu alebo prenos,“ povedal Bukong.
