Ako zvyknete odpovedať na jednoduchú otázku: Ako sa máš? Snáď takmer každý z nás sa automaticky posťažuje na stres – veľa práce, problémy, termíny, konflikty – výpočet je dlhý. Rotujeme ako škrečky, no stále nie je hotovo. Najhoršie je, že do tohto víru nevedomky zapájame aj ostatných členov rodiny a hlavne naše deti, ktoré sú na stres ešte senzitívnejšie. Pomyslená stopka však existuje. Stres sa dá zvládnuť bez tlaku, chaosu a kopiacej sa vyčerpanosti – ak mu dáte správne meno a rozložíte si ho na drobné. Ako na to krok za krokom?
Stres a záťaž nie je to isté
Absolútnym základom je rozobrať si samotné slovo stres. Čo to naozaj je? „Podľa mňa je zásadný rozdiel, či sa bavíme o strese alebo záťaži. Pod záťažou rozumiem fyzické alebo psychické nároky spôsobené životom, prostredím alebo nečakanou životnou situáciou. Stres vnímam ako neprimeranú okolnosť, ktorá vznikla buď pre nadmerné očakávania, zlý časový manažment, či nesprávne vyhodnotenie situácie,“ hovorí biznis a mindset koučka Iveta Kirschner (z BE NEW CULTURE). Podľa nej teda k stresu dochádzať vôbec nemusí. Lenže sme ľudia, a všetko vymenované aj tak robíme. A čo je horšie, tieto chybné odhady aplikujeme aj na naše deti. A do šialeného kolotoča nasadajú s nami. „Rodičia si veľakrát neuvedomujú, ako veľmi ich rozpoloženie vplýva na deti, ktoré sú veľmi vnímavé a atmosféru doma bez filtra nasávajú,“ hodnotí odborníčka.
Prvý krok: Prispôsobte očakávania
Jedným z prehreškov rodičov, ktoré často vedú k rodinným stresovým situáciám, je premietanie svojich snov do života dieťaťa. Vy samozrejme netušíte, že to robíte, signálom sú charakteristické reakcie dieťaťa na tlak – podráždenosť, odmietanie, úzkosti až problémy so správaním či učením. „Spomínam si na klientov – mamu podnikateľku vo vzdelávaní mládeže a otca vo vedúcej pozícii, ktorí mali dcéru na zahraničnej škole. Tá sa ešte len učila cudzí jazyk, v škole teda neprospievala primerane očakávaniam. Rodičia si mysleli, že doučovanie všetko vyrieši. Avšak to nebolo len o učení. Vyvíjali na ňu enormný tlak. Ona potrebovala viac času na celkovú socializáciu. Bola introvert a na otvorenie sa potrebovala cítiť sa bezpečne. Bola v takom strese, že pri jednoduchej otázke, ako sa má, sa roztriasla a rozplakala. Riešením nakoniec bola akceptácia osobnosti dcéry a preradenie na inú školu, ktorá ju viac zaujímala a učenie jej robilo radosť,“ opisuje zložitý prípad z praxe Iveta Kirschner. Ilustruje na ňom prvý základný pilier, ako je možné sa stresu vyhnúť – správne vyhodnotiť vzdialenosť z bodu A do bodu B, teda zo štartu do cieľa a podľa potreby náročnú trasu skrátiť, rozdeliť na menšie úseky, či inak prispôsobiť. Teda dopriať dieťaťu podnetné prostredie, no zaťaž primerane na základe jeho schopností a motivácie.
Nadmerné očakávania by sme nemali mať ani sami od seba. Aj ak sa nám nedarí, či zlyhávame, treba si pripomínať úsečku A-B. „Vyzerá to veľmi triviálne, ale keby sme to všetci vedome robili, ušetrili by sme si veľmi veľa zbytočných činností a stresu. Človek väčšinou preceňuje to, čo je schopný urobiť za deň a podceňuje to, čo je schopný urobiť za rok. Drobné kroky, 1% každý deň, ale konštantne, urobí viac, ako nárazové výsledky,“ vysvetľuje koučka.
Neustále unavení? Pozor, nemusí ísť o lenivosť, ale o varovný signál
Druhý krok: Zvládajte emócie
Platí, že ak stresom trpí v rodine jeden člen, cítia ho aj ostatní. Rozrušený rodič nemusí tlačiť na svoje dieťa len nárokmi, ale aj svojim vlastným stresom mimovoľne, bez toho, aby o tom tušil. S tým súvisí druhá stratégia, ktorú odporúča koučka – naučiť sa zvládať emócie. „Rodič stresuje a od svojho dieťaťa vyžaduje, aby nestresovalo, hoci stresujúcu situáciu sám vytvoril. Rodič sa musí ‚fixnúť‘. Ak to spraví, dokáže to naučiť aj svoje dieťa. Čím väčšia je stabilita prostredia a rodiča, tým menej stresu sa prenáša na dieťa,“ konštatuje odborníčka. „Fixnúť“ sa dá akútne – napríklad prácou s dychom. Ak dýchame pomaly a zhlboka, mozgu dožičíme úplne iný a priaznivý koktejl chemických látok ako pri krátkom a plytkom dychu. Výborná je aj fyzická aktivita akou je napríklad joga. V dlhodobom horizonte okrem spomínanej úsečky môžete stavať na nasledujúcich preventívnych krokoch, ktoré pomôžu stres zriediť.
Tretí krok: Komunikujte
Nič neodľahčí napätie tak, ako komunikácia. Napríklad ak sa mama zobudí mrzutá, vrčí na deti, súri ich, podráždené sú už aj deti. Pritom sa len možno obáva dnešnej porady. Je neskoro plakať nad rozliatym mliekom, situáciu by uvoľnilo jednoduché verbálne zdieľanie mamy. Nefunguje to len jednorazovo, ale aj ako konštantný cieľ. „Tretím krokom je zastavenie sa a spoločné plánovanie, odovzdávanie si informácií o svojich úlohách a vzájomných očakávaniach. Tak sa dá vyhnúť aj prípadom, kedy si mama myslí, že činnosť vykoná dieťa a dieťa si myslí, že mama,“ konkretizuje Iveta Kirschner.
Štvrtý krok: Zaveďte systém
Systém je to, čo vás zachráni od chaosu a áno, správne, aj od stresu. Práve rodičovstvo je vlastne skvelá výzva, ako si ho osvojiť, aby ste sa nezbláznili. „Mám klientov, ktorí boli úplne neorganizovaní, ale rodičovstvo im pomohlo k tomu, že prospešným návykom naučili nielen svoje deti, ale aj samých seba, aby im šli príkladom. Sami v tej situácii dorástli a dozreli,“ hovorí mindset koučka. Práve dospelý ako model správania je z jej pohľadu kľúčový. „Tomu sa venuje transformačný leadership, ktorý je dôležitý nielen v profesnej kariére pri vedení tímov, ale v prvotnom prípade aj v rodine,“ oboznamuje. Dôležitou ingredienciou každého sebarozvoja je pritom láskavosť k sebe – má sa diať bez sebaobviňovania a strachu z vlastného zlyhania. Chyby sú prirodzené a dovolené.
Učiť sa nestresovať v bežných situáciách
Dlhodobé plánovanie ako nestresovať bude vyžadovať zmeny nastavenia, trpezlivosť a hlavne čas. Paradoxne niekedy aj vnútorná formulka „nestresuj“ môže vystresovať. Opäť – začať stačí pomaly, postupne a po troškách vnášať trocha pokoja do každodenných situácií, ktorým často čelíme. „Aj z ranného zhonu sa dá spraviť príjemné spočinutie. Nemyslím však anarchiu. Mala som klientky, ktoré pred odchodom do školy dovolili deťom hrať sa, tie sa potom nechceli už ani obliekať a nakoniec aj tak bol stres a dieťa si nevytváralo správne návyky,“ odporúča koučka situácie skôr rozdeliť na fázy a pri každej správne vyhodnotiť vstupy – povahu dieťaťa, náročnosť, potrebný čas a samozrejme započítať aj nutné pripomínanie pokynov. „Na jednotlivé činnosti je potrebné sa vopred pripraviť a vykomunikovať si ich. Na uvoľnenie pomáhajú aj drobné veci ako napríklad spev počas cesty autom, či pripomínať si to, čo sa nám v živote podarilo,“ uzatvára.
