Lekárske odborové združenie vyjadrilo znepokojenie nad návrhom Ministerstva zdravotníctva SR, ktorý sa týka úprav základných sadzieb v rámci DRG systému pre nemocnice v roku 2026.
Návrh, o ktorom sa má rozhodovať dnes o trinástej hodine popoludní, podľa LOZ zvyšuje riziko ďalšieho prehĺbenia rozdielov vo financovaní medzi súkromnými a štátnymi zdravotníckymi zariadeniami.
Zvýhodňovanie súkromných nemocníc
Z údajov, na ktoré LOZ odkazuje, vyplýva, že nemocnice zaradené do skupín 1 a 2, prevažne v súkromnom vlastníctve, majú získať medziročné navýšenie základnej sadzby na úrovni 16,4 percenta a 16,2 percenta. Naopak, veľké štátne nemocnice v skupinách 3 a 4 majú podľa návrhu dostať navýšenie vo výške 5,5 percenta a 3,1 percenta.
Lekárskym odborárom chýba stanovisko k správe NKÚ o financovaní zdravotníctva, vyzývajú vládu na mimoriadne zasadnutie
V absolútnom vyjadrení to predstavuje zvýšenie jednotkovej sadzby o 485 eur pre nemocnice skupín 1 a 2 a o 160 eur pre nemocnice skupín 3 a vyšších, čo predstavuje pomer navýšenia viac ako tri ku jednej v prospech menších zariadení. LOZ v tejto súvislosti uvádza, že návrh nereflektuje závery Najvyššieho kontrolného úradu SR, ktoré boli publikované v apríli 2025.
V správe sa uvádza, že v rebríčku tridsiatich zariadení s najvyššími uhradenými sadzbami výrazne stúpol počet súkromných nemocníc. Úrad zároveň konštatuje, že štátne koncové nemocnice sú systematicky podfinancované, pretože dostávajú od zdravotných poisťovní menej prostriedkov, ako reálne potrebujú na pokrytie nákladov za poskytnuté výkony.
Odborári vyzývajú rezort zdravotníctva
Trinásť najväčších štátnych nemocníc, ktoré podľa LOZ zabezpečujú najširší rozsah odborných aj finančne náročných výkonov a zároveň sa podieľajú na vzdelávaní budúcich lekárov, má naďalej fungovať s obmedzenými finančnými zdrojmi.
Odborári upozorňujú, že podľa predsedu NKÚ sú tieto rozdiely spôsobené absenciou jasných merateľných ukazovateľov výkonnosti a kvality, keďže aj štátne fakultné nemocnice dostávajú menej prostriedkov než regionálne zariadenia nižšej kategórie.
LOZ preto vyzýva Ministerstvo zdravotníctva, aby zastavilo proces schvaľovania predloženého návrhu a otvorilo odbornú diskusiu o nastavení spravodlivého a transparentného systému financovania nemocníc. Zároveň zdôrazňuje, že kvalitnú, bezpečnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť nie je možné garantovať bez primeraného financovania štátnych zdravotníckych zariadení.
Analýza NKÚ
Najvyšší kontrolný úrad vo svojej analýze uviedol, že „systém rozdielnych úhradových mechanizmov je neudržateľný a neefektívny a v konečnom zúčtovaní znamená menšiu produkciu za viac peňazí a dopláca na to len pacient“. Ďalej konštatoval, že „zdroje v zdravotníctve sú prerozdeľované nespravodlivo a nesystémovo, bez jasných merateľných ukazovateľov výkonnosti a taktiež kvality“.
LOZ žiada preverenie viacerých úväzkov riaditeľa UNB Alexandra Mayera, podnety smerovali na viaceré verejné inštitúcie
V správe sa konkrétne uvádza, že „napríklad štátne fakultné nemocnice dostávajú menej finančných prostriedkov zo zdravotných poisťovní ako regionálne nemocnice a nemocnice nižšej kategórie“, čo podľa úradu podkopáva stabilitu kľúčových zdravotníckych zariadení.
Príklad kardiologických ústavov
LOZ pripája aj údaje z návrhu MZ SR, podľa ktorých by sa základná sadzba v prípade kardiologických ústavov mala zvýšiť o 3,6 percenta a v prípade onkologických ústavov o 9 percent.
Zatiaľ čo nemocnice kategórie A majú dostať navýšenie o 3,1 percenta, kategória B o 5,5 percenta. Naproti tomu nemocnice kategórie C a D, kam patria prevažne menšie regionálne zariadenia, majú podľa návrhu zaznamenať navýšenie na úrovni 16,2 percenta a 16,4 percenta.
Ministerstvo ignoruje zistenia NKÚ
Na túto situáciu zareagoval aj samotný Najvyšší kontrolný úrad SR, ktorý v reakcii pre médiá uviedol, že Ministerstvo zdravotníctva ignoruje jeho zistenia a na úkor štátnych nemocníc plánuje neúmerne navýšiť financovanie súkromným zariadeniam.
Rozdiely v platbách nemocniciam sa prehlbujú, efektivita podľa analytikov nie je rozhodujúcim faktorom
Lekárske odborové združenie vo svojich vyjadreniach opakovane pozitívne reflektuje na zistenia Najvyššieho kontrolného úradu SR, ktorý zároveň zdôrazňuje, že za svojimi závermi pevne stojí. Úrad podporuje aj aktivity odborárov, pretože lekári ako priami účastníci zdravotného systému najviac pociťujú jeho zhoršujúci sa stav a to, že pacient je často mimo záujmu štátnych inštitúcií.
V prípade, že by ministerstvo zdravotníctva pristúpilo k schváleniu návrhu v jeho súčasnej podobe, podľa úradu by tým ignorovalo nielen relevantné a overené zistenia NKÚ SR, ale aj odporúčania Ministerstva financií SR a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Štátne nemocnice na kolenách
Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy k situácii poznamenal: „Keby niekto cielene hľadal spôsob, ako dostať štátne nemocnice na kolená, aby následne mohol prísť súkromný záchranca, ťažko by vymyslel niečo lepšie.“
Úrad zároveň upozorňuje, že vážne riziká z hľadiska transparentnosti a hospodárnosti používania či prerozdeľovania zdrojov vo verejnom zdravotníctve potvrdzujú aj aktuálne prebiehajúce audity, ktoré sa týkajú liekovej politiky štátu či systému prerozdeľovania zdrojov do zariadení Spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek (SVaLZ).
V súvislosti s vývojom situácie sa vyjadrilo aj Ministerstvo zdravotníctva SR. Podľa rezortu sa aktuálne členom Riadiaceho výboru pre úhradové mechanizmy a reguláciu cien pre ústavnú zdravotnú starostlivosť predstavuje finálna verzia návrhu základných sadzieb pre rok 2026, ktorá zohľadňuje pripomienky všetkých členov a zároveň reflektuje očakávania ministerstva aj rozpočtové možnosti v budúcom roku. Po skončení hlasovania ministerstvo prisľúbilo poskytnúť verejnosti ďalšie informácie.
