Spotreba cukru a sladených nápojov na Slovensku klesá aj bez dane. Ani v iných krajinách daň nezabrala.
Rastúci problém vyspelých štátov s obezitou prináša snahu politikov riešiť ho. Napríklad aj v podobe dane z cukru. Na Slovensku sa tento nápad objavil z dielne Inštitútu pre finančnú politiku.
Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) však nesúhlasí. Ako uvádza vo svojej publikácii Trpká daň z cukru, diskusia o dani predbieha diskusiu o obezite.
Ide to aj samo a bez dane
Podľa analytikov inštitútu na Slovensku od roku 1990 spotreba stolového cukru na osobu klesla o 20 %. Celková spotreba cukru vrátane kalorických sladidiel medzi rokmi 1993-2013 stúpla o 31 %. Od roku 2010 mierne klesá. „V oboch štatistikách sú však veľké medziročné výkyvy a kvalita týchto dát je otázna,“ upozorňuje INESS.
Spotreba rôznych typov sladených nápojov medzi rokmi 1998-2017 narástla o 64 %, od roku 2010 však klesá. Priemerný medziročný pokles v období 2010–2017 je -2,8 %.
Podľa odhadov INESS podiel nápojov na celkovom spotrebovanom cukre rástol zhruba do roku 2007, kedy sa trend otočil. Podiel cukrov v nápojoch na celkovej spotrebe cukrov výrazne klesol na 32 %. „Spotreba nesladených nápojov v rokoch 1998-2017 narástla o 128 %. Spotrebitelia tak už dnes nahrádzajú sladené nápoje hlavne vodami,“ upozorňuje inštitút.
Prečo cukor?
Na Slovensku sa za posledných 35 rokov miera obezity zvýšila na dvojnásobok. Je však otázne, koľko z toho má na svedomí práve cukor. „V USA narástla medzi rokmi 1970–2010 denná kalorická spotreba o 474 kalórií, no viac ako 90 % z tohto nárastu vedci pripisujú múke, cereálnym produktom a pridanému tuku,“ píše INESS.
Za nárastom obezity sú podľa neho komplexné spoločenské zmeny. Tie viedli k zmenám v životospráve a fyzickej aktivite moderného človeka.
Inštitút zhromaždil skúsenosti iných štátov so zavedením dane z cukru. Vyplýva z nich, že je to nástroj s nízkym dopadom na množstvo skonzumovaného cukru. A veľmi nízky dopad má aj na zmenu indexu telesnej hmotnosti (BMI).
Treba na to ísť inak
„Zmenu v miere obezity je možné dosiahnuť len komplexným prístupom,“ zdôrazňuje INESS. Podľa neho netreba otvárať diskusiu o dani z cukru samotnej, ale diskusiu o obezite ako takej.
Inštitút navrhuje do roku 2020 dôkladne vyhodnotiť doterajších 10 rokov boja proti obezite pomocou ukazovateľov priamo spätých s obezitou. V prípade neuspokojivých výsledkov predstaviť prepracovaný plán boja proti obezite s merateľnými cieľmi.
Pozornosť by sa podľa neho mala zamerať na komplexnú starostlivosť o obéznych v slovenskom zdravotníckom systéme.
Intenzívnejšie by sa mali zapojiť zdravotné poisťovne. Napríklad by sa mohlo umožniť poisťovniam finančne motivovať tých poistencov, ktorí sa aktívne zapájajú do zlepšovania/udržiavania ich zdravotného stavu. „Bez možnosti väčšej súťaže v produktoch poisťovní však budú ich možnosti obmedzené,“ uzatvára INESS.
