Dostanú sa pacienti do ordinácií? Zisťovali sme, ako núdzový stav ovplyvní chod ambulancií

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Koronavírus
Foto: SITA/Branislav Bibel

Portál vZdravotníctve zisťoval, či sa počas druhej vlny epidémie COVID-19 a núdzového stavu zmení bežná zdravotná starostlivosť.

Zaujímalo nás, ako sa táto mimoriadna situácia dotkne ambulantných lekárov a či budú ošetrovať len „akútnych“ pacientov. Pýtali sme sa aj na to, aké pokyny dostali od ministerstva zdravotníctva.

Z odpovedí zástupcov ambulantných lekárov to však vyzerá tak, že v tejto chvíli ešte sami nevedia, v akom režime budú počas opätovne vyhláseného núdzového stavu ošetrovať pacientov.

Ambulantní lekári žiadne pokyny nedostali, tvrdí ZAP

Komunikácia rezortu zdravotníctva vo vzťahu k poskytovateľom ambulantnej zdravotnej starostlivosti je zmätočná, myslí si prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Zuzana Dolinková.

Ambulancie podľa nej nedostali žiadne informácie alebo pokyny k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti po 1. októbri, resp. po prijatí nových opatrení.

Ambulantní lekári nemajú žiadne informácie priamo z ministerstva zdravotníctva v súvislosti s novými opatreniami platnými od 1. októbra a už vôbec nie ohľadom avizovaného vyhlásenia núdzového stavu,“ uviedla Dolinková.

Ambulanciám rastú náklady

Súčasne doplnila, že ambulancie nemajú žiadnym spôsobom kompenzovaný výrazný nárast nákladov na osobné ochranné pracovné pomôcky, ktoré si museli zaobstarať nad rámec bežných zásob už počas prvej vlny pandémie.

Podľa ZAP bola pomoc zo Štátnych hmotných rezerv počas prvej vlny koronavírusu neadresná, neskorá a nedostatočná.

Reprofilizácia by sa nemala týkať len nemocníc

„Výstupy pandemickej komisie, konzília epidemiológov, komunikačného oddelenia ministerstva zdravotníctva, ministra Krajčího, premiéra Matoviča, či Ústredného krízového štábu sú nejasné, často protichodné a pre lekárov nedostatočné a nedôveryhodné,“ komentovala prezidentka ZAP.

Podľa nej zlyháva aj systém reprofilizácie celého sektoru, pretože pri súčasnom náraste počtu nakazených a neúplnom dohľadávaní kontaktov sa ukazuje neefektívne reprofilizovať len nemocnice. Podľa Dolinkovej by mal pandemický plán definovať aj reprofilizáciu ambulancií.

Lekári by sa mali riadiť pokynmi hlavných odborníkov

Podľa vyjadrenia hovorkyne ministerstva zdravotníctva Zuzany Eliášovej by sa mali ambulantní lekári pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti riadiť metodickými pokynmi, ktoré vypracovali hlavní odborníci pre jednotlivé lekárske odbornosti.

Návšteve všeobecného lekára by napríklad mala predchádzať telefonická a mailová komunikácia. Formu poskytovania zdravotnej starostlivosti následne určí lekár.

  • Pri vstupe do ambulancie by si mal pacient dôkladne umyť alebo vydezinfikovať ruky a na tvári by mal mať nasadené ochranné rúško.
  • Lekársky predpis lekár vystavuje prednostne prostredníctvom e-receptu.
  • Predoperačné vyšetrenia vykonáva podľa triedenia pacientov.
  • Lekárske prehliadky na posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu a tzv. zdravotný preukaz sa u všeobecného lekára nevykonávajú. Realizujú sa len niektoré posúdenia zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla.

Pacienti s príznakmi COVID-19

Z pokynov tiež vyplýva, že pacienti s podozrením na COVID-19, resp. príznakmi nákazy koronavírusom ako kašeľ, bolesti hrdla či horúčka, by mali:

  • kontaktovať lekára alebo operačné stredisko výlučne telefonicky a informovať o svojom zdravotnom stave,
  • nemali chodiť priamo do ambulancie všeobecného lekára alebo do nemocnice,
  • po konzultácii s lekárom by mali postupovať podľa jeho pokynov.

Povinnosť pracovať a zákaz štrajku

Ako ďalej pripomenula Eliášová, núdzový stav sa týka celého územia Slovenskej republiky, nielen zdravotníctva.

Zamestnancom zdravotníckych zariadení ukladá pracovnú povinnosť a súčasne im zakazuje uplatňovať právo na štrajk.

„Cieľom je zachovať maximálny počet zamestnancov v práci za účelom zabezpečenia schopnosti zdravotníctva poskytovať zdravotnú starostlivosť pre obyvateľstvo SR postihnutého pandémiou koronavírusu,“ doplnila.

Podľa Krajčího má núdzový stav význam

Vláda od 1. októbra 2020 vyhlásila núdzový stav, ktorý sa vzťahuje aj na zdravotníctvo. Podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího urýchli nákup osobných ochranných pomôcok alebo nových testov.

Zároveň sa budú môcť zamestnanci zdravotníckych zariadení presúvať podľa potreby, napríklad v rámci nemocníc, uviedol Krajčí pred stredajším pred rokovaním vlády.

Počas prvej vlny klesla návštevnosť ambulancií

Z letného prieskumu Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) vyplynulo, že činnosť niektorých ambulancií sa počas prvej vlny epidémie orientovala len na akútne prípady. Podaktorí lekári neordinovali vôbec a k iným sa zdráhali prísť samotní pacienti.

Podľa údajov zdravotných poisťovní poklesla návštevnosť ambulancií od 20 do 50 percent a niektorých špecializovaných ambulanciách až o 70 percent. Podľa polovice respondentov sa však dostupnosť zdravotnej starostlivosti nezlepšila ani po ukončení núdzového stavu.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Igor MatovičMarek KrajčíZuzana DolinkováZuzana Eliášová
Firmy a inštitúcie AOPP Asociácia na ochranu práv pacientovMZ Ministerstvo zdravotníctva SRŠHR Štátne hmotné rezervyÚstredný krízový štáb SRZväz ambulantných poskytovateľov (ZAP)