Po vystúpení ministra zahraničných Poľskej republiky Radeka Sikorského 26. apríla v poľskom Sejme k zahraničnopolitickým úlohám vlády Donalda Tuska sa potvrdilo, že suverénna slovenská zahraničná politika na všetky štyri svetové utrpela ďalší úder.
Jej severný vektor sa vytráca. Vláda piateho najľudnatejšieho štátu EÚ s 38 miliónmi obyvateľov, so siedmou najsilnejšou ekonomikou a jednou z najsilnejších armád sa od Slovenskej republiky odvracia.
„Severské, pobaltské štáty, ale aj Rumunsko a Česko sú naši najbližší spojenci a priatelia. Toto sú krajiny, z ktorými si rozumieme bez slov,“ zdôraznil Sikorski. Slovensko do zoznamu nezaradil, hoci s ním má Poľsko druhú najdlhšiu hranicu.
Nespomenul V4
Druhým pre SR významným momentom v Sikorského expozé je, že vôbec nespomenul V4. Akurát sarkasticky komentoval neprítomnosť expremiéra Mateusza Morawieckého, že má dôležitejšiu prácu – je na ceste do Budapešti, na sabat proputinovských nacionalistov, ktoré organizuje Viktor Orbán.
Dal tým najavo, že ani s vládou Viktora Orbána, ktorý je najbližším a v súčasnosti vlastne jediným skutočným spojencom Roberta Fica v EÚ, nemá Tuskova vláda priateľské vzťahy, ako to bolo za vlády PiS.
Fico chce robiť politiku na všetky štyri svetové strany, s Blanárom odmietajú migračný pakt EÚ (video)
V narážke na postoj maďarskej a slovenskej vlády Radek Sikorski vo svojom expozé v pasáži o vojnou sužovanej Ukrajine uviedol, že Poliaci jej budú pomáhať vo všetkých oblastiach „a nepozerať sa z boku, ako to robia iní“.
Zdôraznil, že najdôležitejšou bezpečnostnou hrozbou pre Poľsko je ruská agresia proti Ukrajine, „ktorej cieľom nie je len zničenie ukrajinskej nezávislosti. Rusko sa snaží zvrhnúť medzinárodný poriadok nastolený po roku 1989 – logiku práva a dobrovoľných spojenectiev má nahradiť logika sily, sfér vplyvu a diktátu superveľmocí nad svojimi susedmi.”
Spor s českou vládou
Sikorski dal najavo, že podmienkou intenzívnej spolupráce s Poľskom je zdieľanie takéhoto postoja k ruskej agresii proti Ukrajine a poskytovanie pomoci tomuto napadnutému štátu, aby Rusko vojnu nevyhralo a neocitlo sa na poľskej východnej hranici.
Táto suveréna poľská definícia národného bezpečnostného záujmu je veľmi odlišná od toho, ako k pomoci Ukrajine pristupuje slovenská (aj maďarská) vláda. Suverénna slovenská zahraničná politika voči Ukrajine tak viedla nielen k sporu s českou vládou o interpretáciu bezpečnostných hrozieb vyvolaných ruskou agresiou a reakcií na ne.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
Slováci naďalej pomáhajú, na muníciu pre Ukrajinu vyzbierali takmer štyri milióny eur
Viedla aj k neverbalizovanému sporu s poľskou vládou o to isté. Preto sa zatiaľ neuskutočnilo bilaterálne rokovanie predsedov poľskej a slovenskej vlády a preto nová poľská vláda neprejavila záujem o ďalšie, plnohodnotné zasadnutie V4 na premiérskej úrovni.
Výsledkom je, že Poľsko, najväčší a najdôležitejší ekonomický, politický a bezpečnostný hráč v neformálnom regionálnom zoskupení V4 o spoluprácu v tomto formáte stráca záujem. Radek Sikorski zdôraznil, že poľská vláda sa orientuje na strategickú spoluprácu v rámci tzv. Weimarského trojuholníka – teda s Nemeckom a Francúzskom.
Nemáme iných spojencov v EÚ
Pre Slovenskú republiku z toho vyplýva, že jedna z absolútnych priorít zahraničnopolitickej časti programového vyhlásenia 4. Ficovej vlády sa tak skoro nenaplní. Pritom práve pre Slovenskú republiku s jej 5 a pol miliónmi obyvateľov je obnovenie spolupráce V4 kľúčové pre presadzovanie jej záujmov v EÚ. My dnes vlastne ani iných spojencov v EÚ nemáme.
Zhasínanie formátu V4 potvrdilo už vyjadrenie Viktora Orbána zo začiatku marca. Budapešť by chcela posilniť regionálnu spoluprácu „medzi zvrchovanými štátmi“, kam zaradil Slovensko a Srbsko a prípadne aj Rakúsko – podľa výsledku volieb (teda keby tam krajne pravicová a euroskeptická Strana Slobodných vyhrala voľby).
Fico mal „veľmi dobré“ stretnutie s Jourovou. Slovensko nepríde o miliardy z EÚ, sú to bohapusté lži, hovorí (video)
Maďarský premiér tak dal najavo, že už má alternatívu k V4 v prípade jej disfunkčnosti. Nič na tom nemení ani dôvetok z jeho vyhlásenia, že V4by nemala byť opustená, „pokiaľ zostáva životaschopná“. Otázkou je, či sa Slovensko pridá k tejto náhradke za V4.
Politika vlády smerom na sever zlyháva
Keď slovenský premiér v januári hovoril, že „V4 niekto totálne rozmlátil“, dnes by mal začať rozmýšľať, či túto spoluprácu nerozbíja práve jeho „suverénna zahraničná politika“ voči ruskej agresii proti Ukrajine, ktorú v rámci EÚ zdieľa iba s Budapešťou, ale už nie s Prahou a Varšavou.
Rovnako suverénna poľská a česká vláda majú totiž tiež právo na svoj názor aj na hľadanie si iných spojencov v EÚ ako je SR. Márne sa na to bude urážať.
V každom prípade politika slovenskej vlády smerom na sever zlyháva. A zlyháva aj smerom na západ. Nielen voči Českej republike, ale aj ďalej k Atlantickému oceánu. Napokon, niet sa čo diviť, keď Západ je pre Roberta Fica nepriateľom. Ako inak sa dá pochopiť jeho veta „Musíme rátať s trestom Západu za to, že sme zvolili Petra Pellegriniho a nie Ivana Korčoka.“