BRATISLAVA 30. októbra (WBN/PR) – Výstava Na ceste prináša fotografické svedectvá o živote rómskeho etnika v 4 európskych krajinách: v Čechách, Maďarsku, Rusku a na Slovensku. Fotografické súbory sú časovo vymedzené na 70. – 80. roky 20. storočia a mnohé z nich zachytávajú odchádzajúci spôsob kočovného života Rómov. Práve kočovný život pomerne dlho pretrvával na Balkáne, v Rumunsku, Maďarsku a Rusku. Slovenské prostredie – najmä jeho východná časť – za uplynulé stáročia vytvorilo podmienky pre usadlý spôsob života Rómov. Boli zapojení do poľnohospodárskych a lesníckych prác. V Čechách sa rómska komunita rozrástla najmä po druhej svetovej vojne, keď bolo potrebné získať pracovné sily pre priemysel v severných častiach krajiny.
Rómovia tak spájajú v tejto oblasti svoje životy so životom v meste a nie na tradičnom vidieku. Práve posledné dve desaťročia pred rozpadom komunistického režimu doznievajú posledné pozostatky tradičného spôsobu života a stávame sa svedkami postupnej transformácie ich životov. Rómovia sú v tom čase zamestnaní a vzdelanie detí má stúpajúcu tendenciu. Radikálny obrat v ich životoch sa začína nástupom „demokracie“ v našich krajinách. Veľký nárast nezamestnanosti Rómov, vznik extrémistických pravicových strán, ale aj krízové roky vytvárajú podmienky pre etnické konflikty a kritické situácie v spoločnosti. Nemôžeme síce hovoriť o idylických 70. a 80. rokoch, ale do značnej miery ide o relatívne stabilné obdobie, ktoré ponechávalo čiastočný priestor pre rómske tradície a kultúru.
Do výstavy sú zaradení štyria autori, v tvorbe ktorých zaznieva silná a autentická skúsenosť s rómskym etnikom. Nejde o projekty realizované v krátkom časovom intervale, práve naopak, zaujatie týmto etnikom je zo strany autorov mnohoročné, ba dokonca v niektorých prípadoch celoživotné. Humanistický pohľad na život Rómov, ich naturel, energiu, ako aj vypäté životné situácie odkrývajú v konečnom dôsledku aj samotných autorov, ktorí časť svojho života putujú s Rómami, poznávajú ich a venujú im láskavý pohľad. Paradoxom je, že v danom období je väčšina fotografických súborov pomenovaná menom Cigán. Z dnešného uhla pohľadu je tento názov dehonestujúci, hoci väčšina autorov je hlboko spriaznená s touto komunitou. Dnes síce používame pojem Róm, ale priepasť medzi etnikom a väčšinovou spoločnosťou sa prehĺbila.
Ruská fotografka tatárskeho pôvodu Lyalya Kuznetsova sa fotografovaniu Cigánov venuje vyše 30 rokov. Fotí ich v šírych ruských stepiach, v ktorých mohli žiť tradičným kočovným životom po celé stáročia. Fotografuje ich na ich ceste ruskou krajinou, zaznamenáva spontánne okamihy, ale aj pokojné podvečerné momenty. Atmosféra krajiny s nízkym horizontom je často v symbióze s emocionalitou samotnej situácie. Jej vzťah s touto komunitou sa začal formovať ešte v detstve, keď z dvora svojej tety sledovala život Cigánov. Postupne do tohto etnika prenikla a mohla ho slobodne fotografovať tak, akoby bola jeho súčasťou. Za mnohé fotografické kolekcie získala Lyalya Kuznetsova prestížne ocenenia, napr. Leica Medal of Ecellence.
Kočovnému spôsobu života Cigánov sa venoval aj maďarský fotograf Tamas Revesz. Jeho cyklus fotografií Zbohom cigánska kolónia (Farewell to the Gypsy Colony) odkazuje k odchádzajúcemu svetu pôvodného spôsobu života Cigánov. Na fotografiách zaznamenávame aj určité civilizačné výdobytky, ktoré nakoniec pohltia všetko pôvodné a autentické z rómskej kultúry. Maďarské prostredie vytvára prostredie pre existenciu ešte doznievajúceho kočovného života, ale aj usadlého života Cigánov v prostredí ich osád. Tamas Revesz patrí medzi významných maďarských fotografov. Získal rad významných ocenení, napr. na World Press Photo, Pulitzerov Memorial a pod.
Dvojica fotografov Mišo Suchý a Lida Suchý vytvorila v druhej polovici 80. rokov cyklus fotografií U Cigánov. Zamerali sa na fotografovanie tohto etnika na východe Slovenska, ktoré už dlhodobo žije usadlým spôsobom života v osadách. Práve Slovensko je špecifické tým, že pôvodné obyvateľstvo v minulosti vytvorilo podmienky pre usadenie sa Rómov v tomto regióne. Obaja autori zaznamenávajú Cigánov v ich prirodzenom prostredí, často pri dôležitých životných chvíľach. Spôsob fotografovania má blízko k filmovému záberu, ktorý rozvíja naratívnosť scény. Podstatná časť fotografií je umiestnená vo fotografickej zbierke Slovenskej národnej galérie v Bratislave.
Na rozdiel od predchádzajúcich autorov, ktorí fotografujú rómske etnikum prevažne vo vidieckej krajine, v prírode, české prostredie koncentruje svoju pozornosť na Rómov žijúcich v mestách. Karel Cudlín, významný český fotograf, zaznamenáva toto etnikum v 80. rokoch. V priebehu 2. polovice 20. storočia dochádzalo k migrácii Rómov zo Slovenska do priemyselných oblastí Čiech. Odchádzali za prácou a lepšími životnými podmienkami. Karel Cudlín výnimočným spôsobom dokumentoval stret tradičných hodnôt v živote Rómov s mestským prostredím. Zisťujeme, že charakter Rómov zostáva nemenný a ich návyky, temperament a energia sú nezávislé od miesta ich života. Karel Cudlín v priebehu svojej tvorby získal mnohonásobné ocenenia na Czech Press Photo.
Piatich autorov zo štyroch krajín spája silná skúsenosť s inými etnikami. Lyalya Kuznetsova má tatársky pôvod, ktorý ju predurčil k zvýšenej citlivosti pre inakosť, ako aj rešpektu pred kultúrami iných etník. Mišo Suchý a Lida Suchý, podobne ako Tamas Revesz, časť svojho života prežívajú v multietnických Spojených štátoch amerických. Karel Cudlín precestoval značnú časť sveta, vrátane východnej Európy, ktorá je vo svojom prejave, na rozdiel od západného sveta, ešte stále autentická a nestrojená. To, čo ich navzájom spája, je aj ich úcta k životu.
Bohunka Koklesová
Vystavujúci: Karel Cudlín (CZ), Lyalya Kuznetsova (RU), Tamas Revesz (HU),
Michal Suchý a Lida Suchý (SK)
Vernisáž 30. 10. 2012 / 16:00
Termín výstavy 31. októbra – 1. decembra 2012
Kurátorka Bohunka Koklesová
Spoluorganizátor Národné osvetové centrum
Otvorené denne / 11.00 – 19.00
Lístky / 4,50 € platí na všetky výstavy v Dome umenia
Kontakt Dom umenia, Námestie SNP 12, Bratislava, +421 2 5441 8214