BRATISLAVA 15. apríla (WebNoviny.sk) – Minimálne tretina obyvateľstva Slovenskej republiky má zvýšené hladiny cholesterolu, predpokladajú odborníci.
Veľmi znepokojujúca je však podľa nich najmä skutočnosť, že viac ako 80 percent ľudí, ktorí patria do vysoko rizikových skupín populácie, teda sú hypertonici, diabetici alebo prekonali srdcovocievnu príhodu, nedosahuje normálne hodnoty cholesterolu.
Hladina cholesterolu sa meria v milimoloch na liter
Vysoká hladina krvných tukov, najmä „zlého“ LDL cholesterolu je pritom najzávažnejším rizikovým faktorom srdcovocievnych ochorení.
Veľa tragédií začína vysokým cholesterolom. Prečo to dopustíme?
„Napriek tomu, že stanovenie hladiny krvných tukov (lipidov) je hradené zo zákona zdravotnými poisťovňami, pomerne vysoký počet ľudí zostáva nediagnostikovaných alebo ‚zle diagnostikovaných‘. Najdôležitejšie je stanovenie hladiny ‚zlého‘ cholesterolu, LDL cholesterolu, pretože práve hladinu tohto cholesterolu treba upraviť liečbou. Naopak, hodnota celkového cholesterolu nemusí zodpovedať skutočnému kardiovaskulárnemu riziku. Skrýva totiž v sebe aj dobrý a zlý cholesterola tie môžu byť v rôznom vzájomnom pomere – čiže pacient s vysokým celkovým cholesterolom nemusí mať vysoký ‚zlý‘ LDL cholesterol a naopak pacient s normálnym celkovým cholesterolom môže mať vysoký ‚zlý‘ cholesterol,“ vysvetlil kardiológ a dekan Lekárskej fakulty UPJŠ a Univerzitnej nemocnice v Košiciach Daniel Pella.
Hladina cholesterolu sa meria v milimoloch na liter (mmol/l), čo je jednotka slúžiaca na meranie koncentrácie látok obsiahnutých v krvi, napríklad cholesterolu alebo cukru. Zdravá hladina celkového cholesterolu by podľa najnovších poznatkov mala byť menej ako 5,0 mmol/l a hladina LDL cholesterolu pod 3,0 mmol/l.
Cholesterol sa usadzuje na stenách ciev
Vysoký cholesterol, podobne ako vysoká hladina cukru v krvi či vysoký tlak, je pritom veľmi zákerný v tom, že nebolí a v mladšom veku sa nijako neprejavuje. Dlhodobo zvýšená hladina cholesterolu v krvi však môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. Cholesterol sa usadzuje na stenách ciev a znižuje ich priechodnosť.
Vysoká hladina cholesterolu je príčinou aterosklerózy, teda kôrnatenia tepien. Výsledkom sú vážne zdravotné komplikácie, srdcový infarkt, mozgová porážka, nedokrvenie dolných končatín, postihnutie obličiek, poruchy erekcie u mužov.
Existuje množstvo dôkazov, ktoré hovoria o vzťahu medzi hladinou cholesterolu a rozvojom srdcovo-cievnych či mozgovo-cievnych komplikácií, preto treba hladinu cholesterolu dôsledne kontrolovať, snažiť sa ju znížiť zmenou životného štýlu a pohybovou aktivitou. Ak sa to nedarí, je potrebná farmakologická liečba.
Výskyt FH môže byť až dvojnásobný
Rizikovými faktormi pre vysoký cholesterol je v rôznom pomere dedičnosť a vonkajšie faktory. Údaje hovoria o tom, že genetika sa na vysokej hladine cholesterolu podieľa približne 60 percentami a vonkajšie faktory tvoria asi 40 percent. Z dvoch hlavných rizikových faktorov – dedičnosť a životospráva – tak môžeme v súčasnosti ovplyvniť len jeden. Prevenciou je teda dodržiavanie zásad zdravého životného štýlu.
Nedostatočná diagnostika a liečba je vážnym problémom aj u pacientov s častým genetickým ochorením – familiárnou hypercholesterolémiou (FH). Ľudia s FH majú od narodenia zvýšené hladiny cholesterolu. Na Slovensku je diagnostikovaných asi 10 percent pacientov s FH z predpokladaných 10 900 pacientov, avšak sa ukazuje, že výskyt FH môže byť až dvojnásobný.
Informácie agentúre SITA poskytla Erika Zimanová z agentúry Accelerate.
