BRATISLAVA 20. októbra (WebNoviny.s) – Pri troche dobrej vôle a šťastí bude štát hospodáriť vyrovnane už v budúcom roku. V diskusnej relácii Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) – Sobotné dialógy na Rádiu Slovensko to uviedol minister financií Peter Kažimír. Upozornil na to, že podľa programového vyhlásenia vlády by malo byť vyrovnané hospodárenie štátu najneskôr v roku 2020.
„Rozpočet je výsledkom politických dohôd, je to výsledok umenia možného,“ povedal v reakcii na to, že návrh rozpočtu verejných financií na budúci rok počíta s deficitom na úrovni 0,1 % hrubého domáceho produktu (HDP) a s vyrovnaným hospodárením v roku 2020. S návrhom rozpočtu na nasledujúce tri roky je spokojný.
Cieľová rovinka
„Mám pocit, že z hľadiska misie sme v cieľovej rovinke,“ povedal Kažimír. Poukázal na to, že v strednodobom horizonte je návrh rozpočtu verejných financií vyrovnaný a prebytkový a považuje ho za udržateľný.
Poslanec NR SR za stranu SaS Eugen Jurzyca v relácii upozornil na to, že rozpočet verejných financií bude aj po roku 2019 zo štrukturálneho hľadiska v mínuse a štát nedosiahne dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Aktualizované: Finančná správa označila podozrenia liberálov za klamstvá a osobný útok na Makóa
„Ak odčítame jednorazové opatrenia na strane príjmov a výdavkov, rozpočet bude ešte aj v roku 2021 deficitný“ zdôraznil. Dobré ekonomické časy by sa podľa neho mali využiť na zlepšenie života občanov, ale čiastočne sa musí štát pripravovať aj na horšie časy. Tieto lepšie časy sa podľa Jurzycu u ľudí prejavia v raste reálnych miezd.
Z verejnej správy do súkromného sektoru
Liberálny poslanec kritizoval zvyšovanie počtu zamestnancov pracujúcich v štátnej a verejnej sfére. Podľa neho je pritom v súčasnosti vhodný čas na to, aby ľudia z verejnej správy išli pracovať do súkromného sektora a aby sa nezvyšoval počet zamestnancov vo verejnej správe.
Budúce prebytky v rozpočte verejných financií by Jurzyca využíval na znižovanie verejného dlhu, to v závislosti od toho, či napríklad školstvo a zdravotníctvo zlepšuje svoje výsledky. Ak by tieto rezorty lepšie výsledky nedosahovali, radšej by vďaka prebytkom znižoval verejný dlh.
Kybernetický útok na ministerstvo zahraničných vecí mal formu sofistikovaného škodlivého kódu
Šéf rezortu financií odmietol to, že by navrhovaný rozpočet na ďalšie tri roky bol nebol v mínuse len vďaka jednorazovým vplyvom. „Mínus je spôsobený ekonomickým cyklom, prehrievame sa,“ povedal Kažimír o štrukturálnom deficite verejných financií.
Vzniknú desaťtisíce pracovných miest
Upozornil na to, že v tomto roku na Slovensku vznikne 45 tisíc nových pracovných miest a v budúcom roku ďalších okolo 30 tisíc a Slovensko pre nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily potrebuje dovoz pracovnej sily zo zahraničia.
Kažimíra teší rast nominálnych miezd o vyše 6 % pri inflácii pod 3 %, čo znamená zvýšenie reálnych miezd pracujúcich o 3 až 4 %. Pripomenul aj zvýšenie platov v štátnej a verejnej správe od začiatku budúceho roka o 10 %, pričom zdravotným sestrám majú mzdy stúpnuť v priemere o 16 % a justičným úradníkom o 24 %. Minister financií poukázal aj na to, že do zdravotníctva pôjde v budúcom roku historicky najviac peňazí a nárast výdavkov zaznamená aj školstvo.
Séria personálnych auditov
„Som zástancom toho, aby sa verejný sektor nezvyšoval,“ povedal Kažimír. Do konca tohto volebného obdobia chce preto zrealizovať „sériu personálnych auditov“ v celej štátnej správe. Výsledky týchto auditov by boli podkladom pre novú vládu. „Chceme využiť volebný rok na to, aby sme nazbierali odborné argumenty na to, kde a ako by sa mali popresúvať ľudia,“ povedal.
Minister financií sa vyjadril aj k návrhu ústavného zákona o zavedení stropu na dôchodkový vek. Toto opatrenie ide podľa neho proti udržateľnosti verejných financií. „Uvedomujem si riziká, ale žijeme v zastupiteľskej demokracii a ak sa nájde ústavná väčšina, musíme to rešpektovať,“ povedal.
Ak parlament podľa Kažimíra ústavným zákonom zastropuje penzijný vek, vláda bude musieť dlhodobú udržateľnosť verejných financií dosahovať inak, ako predlžovaním veku odchodu do dôchodku. Ako príklad uviedol podporu pôrodnosti, dovoz pracovníkov zo zahraničia, či vyššie odvody do penzijného systému, „O 10 až 15 rokov nastane otázka udržateľnosti verejných financií,“ dodal.
