Vylepšia povodne ekonomiku Slovenska? Odborníčka vysvetľuje takzvaný „efekt rozbitého okna“

Aktuálne sa v ekonomike sledujú viac meteorologické ako finančné ukazovatele. Meteorológovia totiž rozšírili výstrahu pred mimoriadnymi dažďami a rizikom povodní o varovanie pred silným vetrom. Údajne hrozí storočná voda. Podobné živelné katastrofy sú vždy spoľahlivým spúšťačom otázok, ako takáto pohroma vylepší ekonomiku.

„Áno, čítate dobre: „vylepší“. Medzi ľuďmi je totiž stále rozšírený mýtus, že škody sa chápu ako prínos pre ekonomiku. Lenže to je samozrejme hlboký omyl,“ hovorí riaditeľka Next Finance Markéta Šichtářová.

Efekt rozbitého okna

Tento omyl má dokonca svoje meno. Hovorí sa mu efekt rozbitého okna. Tento koncept prvýkrát predstavil francúzsky ekonóm Frédéric Bastiat v roku 1850 v eseji „Čo vidieť a čo nevidieť„. Chlapec rozbije okno v obchode. Majiteľ obchodu je nútený zaplatiť sklenárovi za opravu okna.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že táto udalosť pomáha ekonomike, pretože sklenár získa prácu a peniaze, ktoré môže minúť inde. Lenže tento konštrukt prehliada širšie dosahy na ekonomiku. Keby sa okno nerozbilo, majiteľ obchodu by mohol peniaze použiť na rozumnejšie investície, napríklad na nákup nového vybavenia.

Vynútená investícia vykonaná za účelom nápravy škody nikdy nie je taká produktívna ako investícia dobrovoľná robená za účelom zisku, rozvoja podnikania a zlepšenia východzieho stavu.

Hrubý domáci produkt

Hlavným ukazovateľom, ktorý meria ekonomický výkon krajiny, je hrubý domáci produkt (HDP). HDP zahŕňa celkovú hodnotu tovaru a služieb vyprodukovaných za určité obdobie. Problém s HDP podľa Šichtářovej je však ten, že zachytáva všetky ekonomické aktivity, vrátane tých, ktoré vznikajú v dôsledku opráv a náhrad poškodeného majetku. A tým sa dostávame k povodniam.

Pokiaľ príde rozsiahle prírodné nešťastie, akým sú povodne, HDP zrejme vzrastie, alternatívne neklesá tak rýchlo, ako by klesalo bez pohromy. Po takejto pohrome sa totiž vykonávajú rekonštrukčné práce, investuje sa do obnovy infraštruktúry a mnoho odvetví zaznamenáva zvýšený objem objednávok.

„Tento nárast v HDP však nezohľadňuje skutočné ekonomické škody a straty majetku, produktivity a ľudského kapitálu, ktoré katastrofa spôsobila,“ vysvetľuje Šichtářová.

Obnova predchádzajúceho stavu

Z toho je podľa nej zrejmé, že rast HDP nemusí vždy znamenať skutočné zlepšenie ekonomického blahobytu spoločnosti. Výdavky spojené s opravou rozbitých okien či odstránením škôd po povodni sú síce zahrnuté do HDP, no neznamenajú skutočné bohatnutie spoločnosti. Naopak, ide len o obnovu predchádzajúceho stavu, nie o tvorbu nových hodnôt.

„Vláda sa však následne tľapká po ramenách, ako dokázala zlepšiť ekonomický rast,“ hovorí Šichtářová.

Je potrebné byť teda podľa nej veľmi obozretní, keď vláda bude zase chcieť akékoľvek ekonomické štatistiky navliecť nielen na existujúce riziko povodní, ale na akékoľvek prírodné podmienky. Nie každá ekonomická aktivita je pre spoločnosť prínosná.

Skutočná prosperita môže stagnovať

Zatiaľ čo HDP môže rásť v dôsledku nákladov na opravy a náhrady, skutočná prosperita a bohatstvo spoločnosti môžu stagnovať či sa dokonca zhoršovať, pokiaľ sú zdroje vynakladané na obnovu namiesto nových produktívnych investícií.

„A presne to isté platí i pre akékoľvek iné vynútené investície od vyplňovania ESG tabuliek až po budovanie obnoviteľných zdrojov energie. Skutočnosť, že aktuálne česká ekonomika mierne rastie, neznamená, že sa zvyšuje naša prosperita. Ani nemôže, keď likvidujeme stabilné zdroje energie. V skutočnosti je to práve naopak,“ uzavrela Šichtářová.