Umelá inteligencia zmiatla aj skúsených. Slováci majú problém rozoznať, čo je pravda a čo manipulácia

Schopnosť ľudí odhaliť klamlivý obsah generovaný umelou inteligenciou je veľmi nízka. Vyplýva to z najnovšieho reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie Eset, ktorý realizovala agentúra Focus.

Takmer tretina slovenskej populácie (31 percent) má osobnú negatívnu skúsenosť s obsahom vytvoreným umelou inteligenciou (AI), teda so situáciou, keď takémuto obsahu najprv uverili a následne zistili, že bol vytvorený pomocou AI. Naopak, skúsenosť s klamlivým obsahom nemá 35 percent opýtaných.

Tretina ľudí netuší, či ich AI oklamala

Z hľadiska vplyvu AI na názory a správanie ľudí je však problémom najmä slabá orientácia v problematike, respektíve schopnosť ľudí takúto manipuláciu identifikovať. Až 33 percent opýtaných totiž nevedelo určiť, či boli alebo neboli jej „obeťou“.

Ako ďalej vyplýva z výsledkov celoslovenského reprezentatívneho prieskumu na vzorke 1 020 respondentov starších ako 18 rokov, klamlivý obsah generovaný umelou inteligenciou nevedia určiť najmä seniori (44 percent), respondenti so stredoškolským vzdelaním bez maturity (42 percent), dôchodcovia (47 percent) alebo nezamestnaní (38 percent).

Nízka digitálna gramotnosť zvyšuje riziko manipulácie

Ako faktor sa ukazuje aj digitálna gramotnosť, kde slabšiu schopnosť rozoznať klamlivý obsah deklarujú častejšie respondenti so základnými digitálnymi zručnosťami (37 percent). Situáciu navyše komplikuje fakt neustáleho zdokonaľovania AI až do takej miery, že vygenerovaný obsah často nedokážu identifikovať ani profesionáli. Rozoznávať pravdu od manipulácie je tak pre bežného človeka čoraz ťažšie.

„Odhalil to aj jednoduchý test, pri ktorom boli respondentom v náhodnom poradí zobrazené štyri fotografie vo vysokom rozlíšení, z ktorých bola jedna vytvorená pomocou umelej inteligencie. Fotografiu generovanú AI vybralo iba 21 percent respondentov. Zvyšná časť – 64 percent opýtaných – nesprávne označila jednu z troch reálnych fotografií ako tú, ktorú podľa nich vytvorila AI a ďalších 15 percent ju vôbec nevedelo určiť,“ hovorí analytik IVO Marián Velšic.

Najčastejšie sa spoliehame na známych alebo oficiálne zdroje

Jedným z riešení, ako negatívny vplyv umelej inteligencie aspoň čiastočne eliminovať, je používanie rôznych nástrojov a spôsobov na overovanie a odhaľovanie manipulatívneho obsahu. Výsledky prieskumu ukázali, že takéto nástroje a spôsoby využíva zatiaľ iba niečo vyše tretina populácie (36 percent).

Najčastejšie ide o overovanie alebo porovnávanie faktov z neoficiálnych zdrojov – cez priateľov, známych, rodinu, kolegov (19 percent). Spolu 16 percent respondentov využíva oficiálne zdroje, ako sú napr. vedci, experti, štátne a verejné inštitúcie, úrady a podobne.

Na druhej strane, po rôznych technických formách siaha celkovo 22 percent opýtaných. Napríklad 11 percent overuje manipulatívny obsah AI cez algoritmy sociálnych sietí, ako sú varovania o dezinformáciách či označovanie príspevkov s nepravdivými informáciami. Ďalších šesť percent využíva detektory na odhalenie deepfake videa, originality textu, fotiek a päť percent rôzne fact-checkingové služby na overenie pravdivosti informácií.

Rozdiely medzi vekovými a vzdelanostnými skupinami sú výrazné

Aktívny prístup k odhaľovaniu manipulatívneho obsahu je však z hľadiska jednotlivých skupín obyvateľstva pomerne diferencovaný. Zatiaľ čo medzi 18-24-ročnými využíva rôzne nástroje overovania až 51 percent, medzi 65 a viacročnými je to iba podpriemerných 27 percent.

Obdobný rozdiel vidno v prípade vzdelania. Kým u vysokoškolsky vzdelaných používa takéto nástroje 42 percent, medzi ľuďmi so základným a stredoškolským vzdelaním bez maturity iba 32 percent. V regionálnom pohľade sú to zasa obyvatelia najväčších slovenských miest (50 percent) a Bratislavského kraja (43 percent).