Ešte pred pár rokmi by zneli ako sci-fi. Dnes sú však výsledkom seriózneho výskumu. Budovy, ktoré rastú ako rastliny. Počítače, ktoré dokážu vyriešiť problémy za sekundy, hoci by im klasické stroje venovali celé roky. Roboty, ktoré pomáhajú seniorom. A systémy, ktoré nás môžu varovať pred ďalšou pandémiou skôr, než prepukne.
Rok 2026 sa podľa európskych vedcov stane zlomovým bodom. Nie jednou revolúciou, ale sériou tichých, nenápadných zmien, ktoré postupne pretvoria naše mestá, domácnosti aj zdravie. Pozreli sme sa na päť oblastí, kde už dnes vzniká budúcnosť.
Mesto ako živý organizmus. Bioarchitektúra
Mesto, v ktorom domy okolo vás čistia vzduch, viažu uhlík a doslova „žijú“? Presne takúto budúcnosť vidí architekt Phil Ayres.
Podľa neho sú naše mestá stále navrhnuté len pre človeka. Zabúdame však, že príroda môže byť aktívnou súčasťou architektúry. V projektoch využívajúcich huby, rastliny či biologické kompozity sa ukazuje, že budovy nemusia byť len z betónu a ocele.
„Ak dokážeme časti stavieb pestovať podobne ako stromy, získame nielen ekologické výhody, ale aj zdravšie prostredie,“ vysvetľuje Ayres.
Takéto materiály síce zatiaľ nenahradia nosné konštrukcie, no môžu filtrovať vzduch, zadržiavať vodu či sa čiastočne opravovať. Do roku 2026 sa očakáva ich širšie využitie v mestských projektoch – najmä tam, kde sa kladie dôraz na udržateľnosť.
Kvantové počítače. Tichá revolúcia výpočtov
Kým klasické počítače narážajú na svoje limity, kvantové stroje ich postupne prekračujú. Ako tvrdí inžinierka Giulia Acconcia z Politecnico di Milano sme bližšie k praktickému využitiu než kedykoľvek predtým.
Jej tím pracuje na kvantovom počítači založenom na fotónoch – časticiach svetla. Tie dokážu prenášať obrovské množstvo informácií v miniatúrnych sklenených štruktúrach.
Jednou z hlavných oblastí využitia má byť vývoj batérií. Kvantové výpočty dokážu simulovať chemické procesy, ktoré sú pre dnešné počítače príliš zložité. Výsledok? Rýchlejšie nabíjanie elektromobilov a menšie, efektívnejšie batérie.
Bežní ľudia pritom kvantový počítač nikdy neuvidia. Budú ho využívať podobne ako cloud – cez vzdialený prístup.
Skryté hrozby v produktoch. Chemikálie a zdravie
Nie všetky hrozby sú viditeľné. Toxikologička Majorie van Duursen z Vrije Universiteit Amsterdam upozorňuje na chemikálie narúšajúce hormonálny systém.
Tieto látky sa nachádzajú v plastoch, kozmetike či obaloch potravín. Prebiehajúce výskumy financované EÚ ich spájajú s neplodnosťou, rakovinou prsníka, poruchami vývoja aj srdcovými ochoreniami.
Problémom je, že neplatí jednoduché pravidlo „čím viac, tým horšie“. Aj malé dávky v nesprávnom období života môžu mať dlhodobé následky.
Riešenie? Prísnejšie regulácie, bezpečný dizajn materiálov a informovanejší spotrebitelia. Aj jednoduché rozhodnutia – ako nekupovať lacné plastové hračky z neoverených zdrojov – môžu znížiť riziko.
Telekom opäť na vrchole: 6 ocenení od Ookla potvrdilo najlepšiu a najrýchlejšiu sieť na Slovensku
Robot v obývačke. Pomocník pre domácnosť aj seniorov
Robotické vysávače už nikoho neohúria. No univerzálny robot, ktorý pomôže uvariť, zdvihne ťažké veci alebo postará sa o staršieho človeka? Podľa slovinského vedca Aleša Ude z Jožef Stefan Institute je to reálny cieľ najbližších rokov.
Najväčšou výzvou nie je technika, ale „zdravý rozum“. Domácnosti sú nepredvídateľné. Robot musí rozumieť kontextu, reagovať na nečakané situácie a byť absolútne bezpečný.
Pomáhajú mu generatívne modely umelej inteligencie a neurónové siete. Tie umožňujú lepšiu komunikáciu a učenie sa zo skúseností.
Ak majú roboty pracovať s chorými či seniormi, potrebujú aj určitú mieru empatie. A práve tu sa bude rozhodovať o tom, či ich spoločnosť prijme.
Pripravení na ďalšiu pandémiu. Dáta a umelá inteligencia
Pandémia COVID-19 zmenila svet. A podľa virologičky Marion Koopmans z Erasmus Medical Centre nebola posledná.
„Nevieme, kde a kedy vznikne ďalšia. Vieme však, že príde,“ hovorí.
Budúcnosť ochrany vidí v kombinácii dát, umelej inteligencie a zapojenia verejnosti. Systémy budú sledovať nezvyčajné vzorce chorôb, pohyb zvierat či environmentálne zmeny. AI dokáže vyhodnotiť signály skôr, než sa z lokálneho problému stane globálna kríza.
Dôležitú úlohu môžu zohrať aj obyčajní ľudia – napríklad hlásením úhynov zvierat alebo výskytu nových druhov hmyzu.
Rok 2026: Menej sci-fi, viac reality
Keď si tieto oblasti spojíme, vzniká jasný obraz. Budúcnosť nebude o jednej prelomovej technológii. Bude o prepojení biológie, informatiky, medicíny a umelej inteligencie.
Budeme bývať v zelenších mestách. Jazdiť na autách s lepšími batériami. Žiť zdravšie vďaka bezpečnejším materiálom. Dostávať pomoc od inteligentných robotov. A čeliť pandémiám s lepšou výbavou než kedykoľvek predtým.
Rok 2026 tak nebude len ďalším číslom v kalendári. Môže byť bodom, keď sa vedecké vízie začnú definitívne meniť na každodennú realitu. A práve teraz sa rozhoduje o tom, ako bude tento svet vyzerať.
