Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) predkladá do medzirezortného pripomienkového konania dva kľúčové legislatívne návrhy.
Zákon o umelej inteligencii má zabezpečiť férové a zodpovedné zavádzanie AI technológií v súlade s európskym právom, zatiaľ čo zákon o správe údajov nastavuje rámec pre bezpečné a efektívne zdieľanie chránených údajov verejného sektora. Informovali o tom z odboru komunikácie rezortu.
Verejný záujem a podpora inovácií
Cieľom návrhu zákona o umelej inteligencii je zabezpečiť uplatňovanie kľúčových ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ), známeho ako Akt o umelej inteligencii (AIA). Tento zákon určuje rámec pre inštitucionálne usporiadanie a výkon dohľadu nad systémami AI na Slovensku.
„Umelá inteligencia sa pre mnohých z nás už dnes stala neoddeliteľnou súčasťou každodenného života. Je preto našou povinnosťou na MIRRI zabezpečiť, aby jej využívanie bolo bezpečné, zodpovedné a zároveň predvídateľné. Pre občanov to znamená vyššiu mieru ochrany a právnej istoty, pre podnikateľov jasné pravidlá bez zbytočnej administratívnej záťaže,“ uviedol štátny tajomník rezortu a splnomocnenec vlády SR pre umelú inteligenciu Radoslav Štefánek.
Americký akčný plán pre umelú inteligenciu bude výzvou pre Európsku úniu, ide cestou deregulácie
Dodal, že cieľom aj pri tomto zákone je férová rovnováha medzi ochranou verejného záujmu a podporou inovácií.
Nariadenie AIA nadobúda postupne účinnosť od augusta 2025. Niektoré jeho časti si však vyžadujú národnú implementáciu, najmä v oblasti určovania orgánov dohľadu a ukladania sankcií. Väčšina členských štátov Európskej únie je podľa MIRRI aktuálne ešte len vo fáze prípravy národnej legislatívy.
Slovensko tak má podľa neho reálnu príležitosť zaradiť sa medzi krajiny, ktoré budú mať vlastný vykonávací zákon v účinnosti medzi prvými.
Opakované použitie chránených údajov
Druhým návrhom je zákon o správe vybraných kategórií údajov verejného sektora, ktorý vytvára právny rámec pre opätovné použitie určitých typov údajov verejnej správy, ktoré nemožno sprístupniť ako otvorené dáta, a to napríklad z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva alebo dôverných štatistických údajov.
„Aj chránené údaje môžu byť cenným zdrojom pre inovácie, výskum či rozvoj služieb, ak sú sprístupňované bezpečne a v súlade s pravidlami. Nový zákon prináša jasný rámec, ako na to. Pre občanov a organizácie znamená vyššiu transparentnosť, pre verejnú správu zrozumiteľné pravidlá a pre Slovensko príležitosť aktívne sa zapojiť do budovania dôveryhodného dátového priestoru v EÚ,“ vysvetlil Štefánek.
Umelá inteligencia zvyšuje produktivitu, ale má aj svoje riziká. Čoho sa ľudia obávajú najviac?
Zákon definuje právne podmienky pre takzvané opakované použitie chránených údajov, upravuje činnosť poskytovateľov sprostredkovania údajov, zavádza inštitút dátového altruizmu a zriaďuje jednotné informačné miesto, ktoré bude fungovať ako vstupná brána pre žiadosti o sprístupnenie chránených dát.
Gestorom zákona a hlavným orgánom pre jeho implementáciu bude MIRRI SR, ktoré zároveň zodpovedá za správu registrov a výkon dohľadu v spolupráci s ďalšími úradmi, najmä Štatistickým úradom SR. Zákon podľa štátneho tajomníka nenariaďuje zdieľanie citlivých údajov, ale nastavuje pravidlá, ako môžu byť sprístupnené tam, kde je to žiaduce a prospešné, napríklad pre medicínsky výskum či zlepšovanie verejných služieb.
