Záškoláctvo ostáva na Slovensku dlhodobou výzvou. Po odznení pandémie sa dlhodobé trendy potvrdili, hoci samotná pandémia nakrátko zmenila štatistický obraz neospravedlnených hodín. Ukazuje to komplexná analýza vývoja záškoláctva v rokoch 2014 až 2024, z dielne Centra vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), o ktorej informovalo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR.
Počet absencií bol menší počas pandémie
Analýza ukázala, že v základných školách (ZŠ) sa počas sledovaného obdobia priemerný počet neospravedlnených hodín na žiaka pohyboval okolo 5,5 hodiny ročne. V dôsledku pandémie COVID-19 v roku 2020 nastal výrazný pokles z úrovne viac ako šesť hodín ročne, prechod na dištančné vzdelávanie priemer znížil na 3,57 hodiny ročne. Nejde ale o reálne zlepšenie dochádzky, skôr o dôsledok zmeneného spôsobu evidencie absencií. Návratom k prezenčnej výučbe sa počet neospravedlnených hodín opäť výrazne zvýšil a presiahol priemer päť hodín na žiaka ročne.
„Zistenia potvrdzujú potrebu cielenej regionálnej podpory, posilnenia spolupráce škôl s rodinami aj sociálnych intervencií v oblastiach, kde je záškoláctvo dlhodobo najvyššie,“ skonštatovala autorka analýzy Mária Janková z CVTI SR. Z analýzy vyplynuli aj rozdiely medzi prvým a druhým stupňom ZŠ, záškoláctvo jasne stúpa spolu s vekom žiakov.
Druckerovo ministerstvo vyhodnotilo žiadosti o talentové štipendiá „Študujem doma, Slovensko ma odmení“
„Kým do roku 2018 mali mierne vyšší počet neospravedlnených hodín žiaci prvého stupňa, od roku 2019 sa vyššia miera záškoláctva stabilne presunula na druhý stupeň. V roku 2024 dosiahli žiaci druhého stupňa v priemere 5,46 hodiny, zatiaľ čo žiaci prvého stupňa 4,32 hodiny. Vyššia absencia u starších žiakov môže súvisieť s rastúcou mierou samostatnosti, nižšou rodičovskou kontrolou, zmenami motivácie a vplyvom rovesníckych skupín,“ priblížilo ministerstvo školstva.
Dievčatá chýbajú menej
Z rodového hľadiska sa ukazuje stabilný trend počas celého sledovaného obdobia, a to že chlapci majú dlhodobo vyšší počet neospravedlnených hodín než dievčatá. Priemerný rozdiel je 15 až 20 percent. Vlani dosiahol u chlapcov priemer 5,5 hodiny, u dievčat to bolo 4,3 hodiny. Výrazné rozdiely sú aj medzi jednotlivými typmi škôl, najnižšie hodnoty majú gymnáziá, najvyššie hodnoty zas stredné odborné školy.
„Jedným z najvýraznejších zistení analýzy sú dlhodobo pretrvávajúce regionálne rozdiely. Najnižšia miera záškoláctva je stabilne zaznamenávaná v západných a severných krajoch, najmä v Bratislavskom, Trenčianskom a Žilinskom kraji. Naopak, najvyššie hodnoty dlhodobo vykazujú Košický, Prešovský a Banskobystrický kraj,“ uvádza rezort. Doplnil, že ešte výraznejšie sú rozdiely na úrovni okresov. V niektorých mestských okresoch je záškoláctvo menej než jedna hodina na žiaka ročne, no v častiach východného a južného Slovenska je to vyše 40 až 50 hodín ročne.
Nominácie na ocenenie Učiteľská osobnosť Slovenska 2025 sú uzatvorené, tento rok ich prišiel rekordný počet
„V špeciálnych základných školách je priemerný počet neospravedlnených hodín niekoľkonásobne vyšší než v bežných základných školách a dlhodobo presahuje 20 hodín na žiaka ročne,“ dodalo ministerstvo s tým, najvyššie hodnoty sa opäť koncentrujú v regiónoch na východe Slovenska.
Nejde o izolovaný problém jednotlivcov
Analýza CVTI SR potvrdila, že záškoláctvo na Slovensku nemožno vnímať ako izolovaný problém jednotlivcov či škôl, ale dlhodobý a regionálne koncentrovaný jav. Má úzku súvislosť so sociálno-ekonomickými podmienkami, rodinným zázemím a dostupnosťou podporných služieb. Údaje z analýzy podľa ministerstva poskytli dôležitý základ pre ďalšie odborné diskusie a cielené intervencie v oblasti prevencie školského neúspechu a podpory pravidelnej školskej dochádzky.
Rezort školstva reagoval na problém záškoláctva viacerými systémovými opatreniami. Novela školského zákona napríklad priniesla dvojstupňový režim ospravedlňovania vymeškaných hodín, ktorý cieli na zníženie absencií žiakov, obmedzenie zneužívania systému ospravedlneniek aj posilnenie ochrany práva žiakov na kvalitné vzdelávanie.
Žiakov čaká jednotná prijímacia skúška na stredné školy, zmenu vítajú aj učitelia
„Ministerstvo zároveň posilňuje prevenciu priamo na úrovni škôl, a to s dôrazom na včasnú identifikáciu rizikového správania a podporu preventívnych mechanizmov ešte pred vznikom dlhodobého záškoláctva. Dôležitou súčasťou týchto krokov je aj systematické rozširovanie podporných opatrení a fungovanie školských podporných tímov, ktoré prepájajú pedagogické, odborné a poradenské kapacity školy,“ informuje MŠVVaM SR.
Rodina je kľúčová
Dopĺňa, že dôraz je kladený aj na spoluprácu s rodinou a miestnou komunitou. Tie sú kľúčové najmä v regiónoch s dlhodobo zvýšenou mierou absencií. Od budúceho roka má túto spoluprácu posilniť aj zavedenie komunitného asistenta. Ten pomôže prepájať školu, rodinu a sociálne služby. Realizované sú aj opatrenia zamerané na podporu duševného zdravia a motivácie žiakov, psychická pohoda a pocit bezpečia v škole totiž priamo vplývajú na školskú dochádzku.
„Osobitná pozornosť je venovaná žiakom z rizikových skupín,“ zdôraznilo ministerstvo s tým, že realizuje národný projekt zameraný na prevenciu predčasného ukončenia školskej dochádzky. Spája vzdelávacie, sociálne a poradenské intervencie tam, kde je riziko záškoláctva najvyššie.
„Aj tie najlepšie podmienky vo vzdelávaní strácajú zmysel, ak žiaci pravidelne nenavštevujú školu. Dáta jasne ukazujú, že školská dochádzka je základným predpokladom úspešného vzdelávania,“ uzavrel minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD).
