Takmer 70 percent respondentov za hlavnú prekážku vo výskumnom programe Horizont 2020 (H2020) Európskej únie považuje nízku úspešnosť projektových návrhov a viac ako polovica neskúsenosť s písaním týchto návrhov.
Vyplýva to z prieskumu Centra vedecko-technických informácií (CVTI) SR. Zúčastnilo sa na ňom 217 respondentov. Viac ako polovicu (67,3 percenta) tvorili muži.
Na končiaci program Európskej komisie H2020 (2014 – 2020), ktorý mal k dispozícii takmer 80 miliárd eur, naviaže program Horizont Európa (2021 – 2027). Ten bude pokračovať s celkovým rozpočtom 100 miliárd eur.
Problémom je aj vysoká konkurencia
Vyššej účasti slovenských výskumníkov a vedcov v programe podľa ich odpovedí bráni najmä vysoká konkurencia, respektíve nízka miera úspešnosti projektových návrhov. Túto možnosť označilo 68,2 percenta opýtaných.
Vyše polovica (51,7 percenta) považuje za bariéru nedostatočné interné zručnosti a skúsenosti s písaním projektových návrhov alebo so zavedením projektov.
Prekážkami sa ukázali aj náročnosť projektov programu H2020 (40,3 percenta), obmedzený prístup do sietí či projektových konzorcií (34,3 percenta) a slabá motivácia zo strany zamestnávateľa (31,3 percenta).
Výhody účasti výskumníkov v programe
Nadviazanie medzinárodnej spolupráce, nižšia administratívna záťaž či zoznámenie sa s pokrokovými technológiami a nadviazanie nových kontaktov. To sú len niektoré hlavné prínosy účasti slovenských subjektov v programe.
Prístup k financiám na realizáciu výskumu má význam pre 69,7 percenta opýtaných. Pre 61,7 percenta je motivujúce nadviazanie nových alebo rozvoj existujúcich kontaktov a sietí v zahraničí.
Fyzikári zo základných a stredných škôl môžu ísť na študijný pobyt do švajčiarskeho CERN-u
Vysoko hodnotená bola aj možnosť rozvoja znalostí či skúseností (59,2 percenta), a to, že program rieši dôležité vedecké, technologické či spoločenské výzvy označilo za významné 57,7 percenta opýtaných.
Pre takmer polovicu opýtaných bolo dôležité, že sa zvýši prestíž organizácie na medzinárodnej úrovni a pre 32,3 percenta bolo lepšie hodnotenie organizácie na národnej úrovni.
Slovenská veda je podfinancovaná
Ako uviedol Rudolf Pástor z CVTI SR, ktorý vypracoval analýzu, pri hodnotení účasti slovenských inštitúcií v projektoch v danom programe je potrebné brať do úvahy súčasný stav vo vede a výskume na Slovensku. Poznamenal, že slovenská veda je dlhodobo podfinancovaná.
Biznis lídri očakávajú rýchlu obnovu ekonomiky v Európe
Výdavky na výskum a vývoj boli v minulom roku na úrovni 0,83 percenta HDP, čo oproti minulému roku predstavuje zníženie o 0,05 percentuálneho bodu. Európsky priemer je 2,88 percenta HDP.
Slabá účasť Slovenska na programe podľa neho úzko súvisí aj s pozíciou Slovenska v oblasti inovácií. V rámci Európskej únie Slovensko dosiahlo 22. miesto a bolo zaradené do kategórie miernych inovátorov.
Prieskumu sa zúčastnilo množstvo organizácií
Na prieskume spolupracovalo CVTI SR s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR a zúčastnilo sa ho široké spektrum organizácií. Od univerzít, výskumných ústavov a vedeckých parkov po magistráty miest, záujmové združenia či súkromné spoločnosti.
„Respondentov sme mali v tomto prípade rozdelených do štyroch skupín,“ uviedol Pástor.
Vede a vysokému školstvu na Slovensku chýba pozitívna propagácia a podpora krajiny
Priblížil, že prvú a druhú skupinu tvorili tí, ktorí podávali projektový návrh alebo boli súčasťou projektového návrhu v rámci H2020, ale ich projektový návrh bol buď neúspešný, alebo zatiaľ nepoznali výsledok hodnotenia.
Treťou skupinou boli tí respondenti, ktorí implementovali či implementujú projekt H2020. Štvrtou skupinou respondentov boli tí, ktorí nepodávali, nerealizovali a nerealizujú projekt H2020.