Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) informuje, že jeho rezort pripravil zákon, na základe ktorého sa budú odoberať vysokoškolské tituly. Minister to napísal na sociálnej sieti.
Do systému, ktorý kontroluje záverečné práce rezort pridá ďalších päť miliónov textov, cieľom je aj zlepšiť algoritmy, ktoré identifikujú obchádzanie overovania originality.
Inšpirovali sa Českom
„Po vzore Česka sme nachystali zákon, ktorý už je na rezorte spravodlivosti a ktorým bude možné do budúcnosti odoberať tituly. Masarykova univerzita takto preverila 125-tisíc prác. Z nich vybrala 1200, ktoré mali vyššiu zhodu. Z nich desať, pri ktorých kontrolovali, či sa odoberie titul a následne takto odobrali dva tituly,“ napísal minister.
V systéme, ktorý kontroluje práce, je aktuálne 20 miliónov textov. Rezort ho plánuje rozšíriť o ďalších päť miliónov textov.
Kopírovanie bez citácii je plagiátorstvom, aj keď to kontrolné systémy neodhalia, upozorňujú učitelia
Minister tiež informuje, že Slovenská akreditačná agentúra pripravila štandardy pre vysoké školy. „Na základe nich musia vysoké školy nastaviť systém tak, aby nedochádzalo k nečestnému získavaniu titulov. Ak to nenastane, nasledujú sankcie, ktorých výsledkom môže byť zrušenie programov vysokých škôl a teda aj zrušenie danej vysokej školy,“ vysvetlil Gröhling s tým, že rezort pod jeho vedením pripravuje aj nový zákon o vysokých školách.
Nie je zhoda ako zhoda
Kontrola originality cez percentuálnu zhodu sa robí na Slovensku od roku 2011. Je to pomôcka, ktorá ukazuje, ako sa využívajú iné zdroje.
Viac o téme: Kollárova diplomová práca
Percento zhody ale neodhaľuje, či je práca plagiát alebo nie. To v praxi znamená, že študent môže mať prácu so zhodou piatich percent, ktorá bude plagiát a môže mať prácu so zhodou 35 percent, ktorá ale bude originál.
Posudzuje to každý školiteľ, oponent a komisia individuálne a hodnotia, aká miera citácií je prijateľná a aká nie. V súčasnosti teda neexistuje jednotné pravidlo, ktoré by povedalo, aké percento zhody je povolené a aké nie.
Percento zhody sa líši podľa témy, odboru či školiteľa. Najnižšia zhoda býva pri prírodovedných odboroch, vyššia pri spoločenskovedných, najvyššia často pri práve.