Vysoké školy hodnotia viaceré ustanovenia novely vysokoškolského zákona pozitívne. Ide najmä o ustanovenia dotýkajúce sa akademických senátov a správnych rád, ale aj obsadzovania miest docentov a profesorov.
Agentúra SITA oslovila viacero slovenských vysokých škôl s otázkou, ako hodnotia novelu zákona o vysokých školách, a v čom vnímajú jej prínosy a prípadný priestor na zlepšenie. Novelu začiatkom októbra schválil vládny kabinet, rozhodovať o nej bude ešte Národná rada SR.
Zmeny sa dotknú aj voľby rektora
Ako vyplýva z návrhu, zmeniť by sa mala napríklad pôsobnosť akademického senátu. Zmeny sa dotknú napríklad aj lehoty pre vyhlásenie voľby rektora. Novela okrem iného prináša aj zmenu kvalifikačných predpokladov pre obsadzovanie funkčných miest docentov a profesorov.
Ministerstvo školstva má výsledky prieskumu spokojnosti študentov vysokých škôl, Drucker zhrnul najväčšie slabiny (video)
Novela zároveň umožní slovenským i zahraničným vysokým školám požiadať o akreditáciu spoločných, cezhraničných štúdijných programov, ak chcú poskytovať vysokoškolské vzdelanie spoločne.
Najdôležitejšia zmena podľa Univerzity Komenského
Univerzita Komenského (UK) v Bratislave označila v novele vysokoškolského zákona za najdôležitejšiu zmenu niektorých kompetencií akademického senátu a správnej rady, čím podľa UK reflektuje na praktické otázky, ktoré vyplynuli z posilnenia právomocí správnych rád po predošlých novelách.
„Oceňujeme, že počet členov, ktorých vymenúva minister školstva, je podľa návrhu o jedného menej ako počet členov, ktorých volí akademický senát verejnej vysokej školy. Toto ustanovenie znamená malé, ale symbolicky významné posilnenie akademickej samosprávy,“ uviedlo vedenie UK pre agentúru SITA. Pozitívne zhodnotilo aj zjednodušenie vymenúvania profesorov a docentov do funkcií.
„Ďalšia pozitívna vec je, že zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania pokrýva otázku získania akreditácie od európskych akreditačných agentúr, a adresuje otázku akreditácie cezhraničných spoločných študijných programov,“ dodalo vedenie univerzity. Zdôraznilo tiež, že pre nich bude podstatné finálne znenie zákona, ktoré schváli Národná rada SR.
Pozitíva podľa STU
Slovenská technická univerzita (STU) v Bratislave vníma najväčšie pozitíva novely v zjednodušení procesov voľby členov správnej rady, v tomto smere uviedla, že dvojnásobné schvaľovanie, respektíve potvrdzovanie kandidátov považovali za zbytočné.
Ako pre agentúru SITA uviedol hovorca a manažér komunikácie STU Juraj Rybanský, pozitívne vnímajú aj zjednodušenie kreovania výberovej komisie pre výberové konania na obsadenie funkčného miesta profesora či docenta.
„Návrh novely vysokoškolského zákona vnímame ako výsledok snahy predkladateľa upraviť najzásadnejšie otázky, ktoré spôsobujú vysokým školám problémy v praxi, a odstrániť niektoré nepresnosti súčasného zákona,“ dodal Rybanský.
Zjednodušenie kreovania správnych rád
„Konkrétne oceňujem, že táto novela vysokoškolského zákona prinesie zmenu týkajúcu sa kreovania správnej rady verejnej vysokej školy v zmysle zvýšenia počtu jej členov volených akademickým senátom oproti členom menovaných a odvolávaných ministrom školstva,“ uviedol v stanovisku rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach Daniel Pella.
Vysoké školy na Slovensku čakajú zmeny, dotknú sa rektorov aj obsadzovania miest profesorov či docentov
Rektor UPJŠ očakáva zjednodušenie v súčasnosti zložitého procesu kreovania správnych rád VŠ, zároveň vníma aj symbolické posilnenie významu akademickej samosprávy.
„Ďalšie zmeny by sa mali dotknúť okolností voľby rektora, spôsobu obsadzovania miest vedúcich zamestnancov verejnej vysokej školy a vymenovania docentov a profesorov na funkčné miesta. V neposlednom rade nová legislatíva rieši aj otázku akreditácie cezhraničných spoločných študijných programov a možnosti akreditácie európskymi akreditačnými agentúrami, čo je určite veľké pozitívum,“ hodnotí Pella.
Podľa Pellu treba eliminovať byrokraciu
Zdôraznil potrebu eliminovať rastúcu byrokraciu, a tiež zložité, duplicitné či zbytočne zdĺhavé rozhodovacie procesy, ktoré priniesla predošlá novelizácia vysokoškolského zákona, prijatá predošlou vládou.
„Ako rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach si ctím mnohoročné akademické tradície a slobody, s ktorými nemá nič spoločné možnosť rektora VŠ zrušiť platnosť rozhodnutí fakultných akademických senátov alebo dokonca oprávnenie rozpustiť ich,“ dodal Pella.
Podotkol, že víta akékoľvek pokusy zlepšiť súčasnú legislatívu týkajúcu sa verejných vysokých škôl. V novele zákona vníma viacero prínosov.
Možnosť zlepšenia prostredia
Prešovská univerzita v Prešove považuje aktuálnu novelu najmä za úsilie odstrániť poniektoré časti súčasnej právnej úpravy, čiže novely z mája 2022, ktoré sa ukázali ako problematickejšie. Novelizácia tiež podľa univerzity cieli na zjednodušenie a spriechodnenie poniektorých procesov. Ide napríklad o výberové konania na funkčné miesta, ale i ďalšie stránky fungovania VŠ.
„Ďalšia pozitívna vec je, že zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania pokrýva otázku získania akreditácie od európskych akreditačných agentúr, a adresuje otázku akreditácie cezhraničných spoločných študijných programov,“ doplnila univerzita.
„Novelizáciu zákona vnímame ako možnosť k zlepšeniu prostredia, v ktorom vysoké školy pôsobia. Návrh, ktorý je momentálne predložený a podľa všetkého nie je finálny, vytvára viacero príležitostí pre univerzity. Návrh umožní prouniverzitné zloženie správnej rady a zjednoduší i zrýchli procesy v rozhodovaní najmä v oblasti financovania vysokej školy,“ uviedlo pre agentúru SITA vedenie Žilinskej univerzity v Žiline.