Zástupcovia politických strán a hnutí sa zhodli, že propagácia politikov na školy nepatrí. Viacerým však neprekáža diskusia politika so žiakmi, v rámci ktorej napríklad priblížia svoju prácu alebo rozoberajú odborné témy. Vyplýva to z odpovedí viacerých politických strán a hnutí na otázky agentúry SITA. Podľa zákona o výchove a vzdelávaní, ktorý platí od 1. septembra minulého roka, môže byť školám alebo zamestnancom uložená sankcia, ak nezabránia činnosti a propagácii politickej strany či hnutiu v škole či v školskom zariadení.
Časť opozície daný zákon kritizovala a tvrdila, že je nejednoznačný. Agentúra SITA oslovila viaceré strany s otázkou, či by ho spresnili alebo upravili tak, aby žiaci mohli s politikmi diskutovať. Napríklad počas vyučovania špecifických predmetov, akým je občianska náuka.
Politika na školách vždy bola
„Kľúčovým problémom je, že politika na školách vždy bola. Hráme sa na slepú babu, keď si klameme, že to tak nie je,“ poznamenal tieňový minister školstva hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Miroslav Sopko. Vysvetlil, že zriaďovatelia škôl sú zvolení vo voľbách a pre nich sú školy priestorom na uskutočnenie politických cieľov, ktoré majú v programoch. Dodal, že je potrebné zadefinovať, aby sa politický marketing nevyskytoval na školách v čase volebnej kampane, pretože podľa neho sú súčasné formulácie vágne. Okrem toho robia viac škody ako úžitku, lebo môžu byť zneužívané na udávanie a vybavovanie si osobných účtov.
Zákon by podľa odborníka strany Sloboda a Solidarita Branislava Gröhlinga bolo potrebné opraviť. Súhlasí, že do školy nepatrí propagácia strany, ale diskusia s politikom môže byť podľa neho pre žiakov prínosom. „Škola by nemala byť odtrhnutá od sveta. Politika predsa ovplyvňuje množstvo vecí, chod spoločnosti a mladí ľudia sa o nej učia na občianskej náuke. S kým iným by mali o nej diskutovať, ak nie s človekom, ktorý ju tvorí?“ zdôvodnil Gröhling. Dodal, že je dobré, ak majú študenti možnosť pýtať sa človeka z komunálnej či vyššej politiky na jeho prácu alebo na problémy, ktoré sami majú v škole.
Výlučne odborné témy
Podľa strany Smer-sociálna demokracia je v poriadku, ak politici vystupujú v školách, no nie ak politicky agitujú za svoje strany či ideológie. Jej hovorca Ján Mažgút poznamenal, že ústavní činitelia by mali prehovárať k študentom výlučne o odborných témach a základných hodnotových otázkach, ale nemali by ich indoktrinovať v prospech vlastného názoru. „Ak politik dostane otázku z aktuálnej politiky, mal by reagovať nestranne a študentom vysvetliť, aké existujú pohľady na vec bez toho, aby propagoval svoj názor. V tej chvíli je v pozícii učiteľa, nie agitátora,“ priblížil Mažgút.
Aj gestor školstva koalície Progresívne Slovensko/Spolu-občianska demokracia Juraj Hipš súhlasí, že priama kampaň by na školách nemala byť. Podotýka však, že spoločenské a politické témy by mali byť súčasťou vzdelávania a podľa posúdenia učiteľov to môže zahŕňať aj debaty s politikmi z rôznych strán. „Ak naučíme deti a mladých ľudí rozmýšľať kriticky a klásť otázky, budú pripravení aj na debaty s politikmi. Naopak, mnohí politici by medzi študentov ani neprišli. Lebo kritických otázok sa boja ako čert kríža,” povedal Hipš.
Propagácii by sa nedalo vyhnúť
Kandidátka hnutia Sme rodina Adriana Pčolinská uviedla, že spresňovanie definícií v zákone nie je nevyhnuté, keďže ich upravujú iné zákony. Domnieva sa, že najpodstatnejšie je dokázať posúdiť každú konkrétnu „spornú” aktivitu z pohľadu toho, či zúčastnení žiaci budú v dohľadnej dobe môcť voliť, či daný politik je aj kandidátom, o čom je diskusia so študentmi alebo či ide skôr o monológ politika ako diskusiu so študentmi.
Podľa Mareka Šmida z Kresťanskodemokratického hnutia by sa v čase kampane pred voľbami nedalo propagácii vyhnúť.
Kandidát strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Martin Beluský uviedol, že strana odmieta na školách všetkých stupňov nielen činnosť politických strán, ale aj mimovládnych organizácií. Podotkol, že príjmu všetky opatrenia, aby k takýmto aktivitám zabránili. „Na predmete občianska náuka nepotrebujú žiaci diskutovať s politikmi, aby si urobili kritický názor. Diskutovať s politikmi môžu mimo školských zariadení,“ dodal.
Riaditelia majú dostatočnú právnu vedomosť
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR pre agentúru SITA uviedlo, že nedávnu úpravu zákona o výchove a vzdelávaní považuje za dostatočnú a jasne naformulovanú. Predpokladajú, že riaditelia škôl majú dostatočnú právnu vedomosť, aby vedeli posúdiť a vyhodnotiť, čo sa považuje za propagáciu politickej strany a čo za diskusiu so žiakmi o politike. Ministerka školstva Martina Lubyová (SNS) koncom júla 2019 zastávala názor, že propagácia politickej strany či hnutia je v školách neprípustná, no politická náuka, prostredníctvom ktorej si žiaci formujú kritické myslenie a učia sa participovať na verejnom živote, by mala byť súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu.
Nový školský zákon, ktorý poslanci schválili v júni a je platný od septembra 2019, upravil nielen zákaz politickej činnosti v školách, ale aj podmienky atestácií, či preukazovanie bezúhonnosti učiteľov.