Vysoké školy čakajú zmeny, vládny kabinet schválil novelu zákona o vysokých školách. Ako vyplýva zo schváleného návrhu, zmeniť by sa mala napríklad pôsobnosť akademického senátu. Cieľom tejto úpravy je najmä schvaľovanie úkonov a dokumentov v kolektívnych orgánoch verejných vysokých škôl. Ide napríklad o dlhodobé zámery vysokých škôl alebo ich rozpočty.
„Schvaľovanie dlhodobého zámeru sa ponecháva len správnej rade verejnej vysokej školy, čím sa odstráni komplikovaný schvaľovací proces, keď dlhodobý zámer musel pred rokovaním správnej rady verejnej vysokej školy schváliť aj akademický senát školy a vyjadrovala sa k nemu aj vedecká rada školy. Taktiež sa v záujme zjednodušenia procesov len správnej rade verejnej vysokej školy ponecháva schvaľovanie rozpočtu verejnej vysokej školy,“ uvádza sa v schválenom materiáli.
Lehoty pre vyhlásenie rektora
Flexibilitu riadenia vysokých škôl by mohlo zlepšiť napríklad aj vypustenie kompetencie akademického senátu vysokej školy brať na vedomie správu o činnosti správnej rady verejnej vysokej školy či vypustenie povinnosti správnej rady verejnej vysokej školy vyjadrovať sa k výročnej správe o činnosti vysokej školy. Zjednodušiť by sa mal aj výber členov správnej rady vysokej školy, taktiež sa upraví pôsobnosť správnych rád.
Zmeny sa dotknú napríklad aj lehoty pre vyhlásenie voľby rektora. Tá by sa mala skrátiť z 270 dní na šesť mesiacov pred tým, než rektorovi uplynie funkčné obdobie. Návrh túto zmenu zdôvodňuje tým, že deväť mesiacov je neprimerane dlho.
Investície na Katolíckej univerzite v Ružomberku presiahnu milión eur, peniaze škola dostala aj z Plánu obnovy
„Na zabezpečenie jednoznačného postupu sa dopĺňajú tiež lehoty pre prípady, keď vysoká škola nemá rektora alebo vo voľbe nebol úspešný žiaden uchádzač,“ uvádza sa ďalej. Rektorov sa týka aj zmena, ktorá stanovuje, že ich pracovný pomer sa uzatvára na dobu výkonu funkcie rektora.
„V praxi vznikali nejasnosti ohľadom skončenia pracovného pomeru rektora, keď po jeho odvolaní nebolo zrejmé, čo ďalej s pracovným pomerom, nakoľko jeho odvolaním samotný pracovný pomer na výkon funkcie rektora nezanikol. Z hľadiska hospodárnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi nie je žiaduce, aby pracovný pomer pretrvával aj po odvolaní rektora,“ píše sa v schválenom materiáli.
Obsadzovanie miest docentov a profesorov
Novela okrem iného prináša aj zmenu kvalifikačných predpokladov pre obsadzovanie funkčných miest docentov a profesorov. Vysoké školy budú musieť mať vnútorný predpis, ktorý stanoví všeobecné i konkrétne podmienky na obsadzovanie týchto funkčných miest. Ten musí byť v súlade so štandardmi pre habilitačné a inauguračné konanie, aby sa predišlo tomu, že tieto miesta obsadia osoby, ktoré kritériá na získanie daných titulov nespĺňajú.
„Upravujú sa kvalifikačné predpoklady na obsadenie funkčného miesta profesora a docenta. Kvalifikačným predpokladom na obsadenie funkčného miesta profesora je splnenie kritérií príslušnej vysokej školy na získanie titulu profesor; v prípade obsadzovania funkčného miesta docenta je to splnenie kritérií príslušnej vysokej školy na získanie titulu docent. V oboch prípadoch sa nevyžaduje splnenie podmienky vedeckého a pedagogického alebo umeleckého a pedagogického pôsobenia v príslušnom odbore habilitačného konania a inauguračného konania na vysokej škole,“ píše sa v návrhu s tým, že sa navrhuje nevyžadovať ani vypracovanie habilitačnej práce či úspešné absolvovanie habilitačného či inauguračného konania.
Prešovská univerzita otvorila nový akademický rok, navštevovať ju bude takmer 8 500 študentov
To by mohlo otvoriť cestu uchádzačom, ktorí síce spĺňajú ostatné kritériá, no v danej chvíli nepôsobia na takomto funkčnom mieste. Úpravou prejde aj spôsob obsadzovania miest vedúcich zamestnancov verejných vysokých škôl.
Schvaľovanie nájmov a výpožičiek
„Upravuje sa možnosť verejnej vysokej školy previesť vlastníctvo svojej nepotrebnej nehnuteľnej veci v prípadoch hodných osobitného zreteľa priamym predajom alebo takúto vec darovať. V prípadoch hodných osobitného zreteľa rozhoduje správa rada verejnej vysokej školy dvojtretinovou väčšinou všetkých členov (nové znenie § 41 ods. 8), pričom takýto návrh musí byť riadne odôvodnený a zverejnený na webovom sídle verejnej vysokej školy,“ približuje materiál zmenu pri nakladaní s majetkom vysokej školy.
Dosiaľ bol potrebný súhlas kolektívneho orgánu, konkrétne správnej rady, na výpožičku či nájom dlhší ako jeden rok, prípadne na neurčito. Po novom by nájom či výpožičky mali schvaľovať správne rady až vtedy, ak pôjde o dobu viac než tri roky.
Akreditácia jednotlivých programov
„Predchádzajúci písomný súhlas správnej rady verejnej vysokej školy sa tiež bude vyžadovať len v prípade, ak ide o nájom alebo výpožičku pozemku s celkovou výmerou väčšou ako 50 metrov štvorcových na čas dlhší ako päť rokov alebo stavbu alebo jej časť s celkovou podlahovou plochou väčšou ako 50 metrov štvorcových na čas dlhší ako päť rokov. Ide o doplnenie aktuálnej právnej úpravy, keď sa táto výnimka v závislosti od výmery vzťahuje podľa zákona o nakladaní s majetkom len na predaj alebo zámenu, pričom nájom a výpožička predstavujú dispozíciu s majetkom nižšej intenzity,“ dodáva materiál.
Novela zároveň umožní slovenským i zahraničným vysokým školám požiadať o akreditáciu spoločných, cezhraničných študijných programov, ak chcú poskytovať vysokoškolské vzdelanie spoločne.
Ministerstvo školstva plánuje aj úpravy v prípade záverečných prác študentov
„Predkladaná úprava oprávňuje agentúru takéto žiadosti vysokých škôl prijať a posúdiť ich v súlade s medzinárodnými (európskymi) štandardmi a postupmi. Rovnako môžu vysoké školy požiadať o udelenie akreditácie aj inú právnickú osobu registrovanú v EQAR (The European Quality Assurance Register for Higher Education). Európskym postupom je možné vytvoriť akreditovaný cezhraničný spoločný študijný program aj v prípade, ak všetky vysoké školy sú oprávnené na základe svojich vnútorných systémov samostatne vytvárať študijné programy,“ uvádza materiál. Ak novela prejde legislatívnym procesom, zmeny by mohli nadobudnúť účinnosť od 1. februára 2025.