Školám budú v budúcom roku chýbať finančné prostriedky minimálne vo výške 170 miliónov eur. Upozornil na to poslanec Národnej rady (NR) SR a podpredseda parlamentného výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Jozef Habánik (Smer-SD).
Ďalej uvádza, že sa tak nepokryje výrazný nárast cien energií, ktoré musia školy a školské zariadenia uhrádzať dodávateľom v objeme 38 miliónov eur, finančné prostriedky budú tiež chýbať v oblasti osobných nákladov asistentov učiteľov vo výške 47,4 milióna eur a úradom regionálnej školskej správy bude chýbať asi 824-tisíc eur.
Na prvý pohľad si školstvo prilepší
„Na základe analýzy členov Koordinačnej rady súťaží, na dofinancovanie okresných a krajských škôl súťaží žiakov treba ešte 1,1 milióna eur, financie budú taktiež chýbať i v oblasti nepokrytia finančných nárokov na normatívne financovanie v objeme 47,1 milióna eur,“ upozornil Habánik.
Dodal, že financie budú chýbať aj v rámci udržateľnosti pracovných miest pre takmer 1 164 zamestnancov podporných tímov, a to 370 školských psychológov, 544 špeciálnych pedagógov a 250 sociálnych pedagógov.
Vzdelávanie nie je pre vládu prioritou. Rozpočet pre školstvo je prehrou pre žiakov aj učiteľov, kritizuje Gröhling
Ako ďalej v tlačovej správe uvádza vedúci tlačového oddelenia strany Smer – sociálna demokracia Ján Mažgút, návrh štátneho rozpočtu ministerstva školstva pre rok 2023 počíta s celkovým objemom výdavkov v sume 4,03 miliardy eur, vrátane prostriedkov z rozpočtu Európskej únie (EÚ), spolufinancovania, zdrojov Pánu obnovy a odolnosti SR.
„Školstvo si tak na prvý pohľad prilepší oproti roku 2022 asi o 10,63 percenta. Ak odpočítame rast výdavkov na zákonnú valorizáciu platov učiteľov a ďalších zamestnancov v školstve v alokovanej výške 392,17 milióna eur, vidíme, že návrh rozpočtu počíta s objemom výdavkov 3,63 miliardy eur,“ upozornil Habánik.
Kompenzované zvýšenie normatívu
Zároveň uviedol, že to je len 99 percent aktuálneho roka, a teda nezohľadňuje základné požiadavky na krytie prevádzky škôl a školských zariadení po započítaní vysokej inflácie v súčasnom a v budúcom roku.
Jozef Habánik taktiež informuje, že v návrhu rozpočtu je kompenzované zvýšenie normatívnych výdavkov v regionálnom školstve o 40 miliónov eur na pokrytie nárastu počtu žiakov a zvýšenie cien energií.
Ministerstvo školstva sa ohradzuje voči tvrdeniam, že projekt Internet pre školy je pokračovaním projektu EDUNET_SK
Kompenzované sú podľa poslanca i kapitálové výdavky na riešenie havarijných stavov škôl o 1,5 milióna eur a výkonnostné odmeňovanie verejných vysokých škôl v sume 27 miliónov eur.
„Rozpočet však už nepočíta v Národnom programe rozvoja športu s kapitálovými výdavkami pre športovú infraštruktúru vo výške 4,5 milióna eur, Fond na podporu športu príde o 11,5 milióna eur. Vysoké školy nedostanú krytie viazaných výdavkov z rokov 2021 až 2022 vo výške 45 miliónov eur,“ tvrdí Habánik.
Uberieme v oblasti športu
Chýbajúce zdroje na rozvoj športovej a školskej infraštruktúry môžu podľa poslanca v čase nárastu socio-patologických javov a násilia v našej spoločnosti prehĺbiť dlhodobo pozorované prejavy psychickej a vedomostnej nevyrovnanosti žiakov.
„Na jednej strane kritizujeme, že mládež sa nehýbe, kritizujeme ich posadnutosť technológiami a sedavý štýl života. Na druhej strane uberieme práve v oblasti športu, ktorý už teraz živorí,“ tvrdí Habánik.
Je presvedčený, že finančnou prioritou by mali byť podporné tímy, asistenti učiteľa, školskí psychológovia, pohyb a zdravý životný štýl a implementácia štandardov pri prevencii proti extrémizmu a šikane.