BRATISLAVA 23. augusta (WEBNOVINY) – Na Slovensku by mal byť prehodnotený prístup k vzdelávaniu, školy sú pre deti a mali by sa prispôsobovať ich potrebám.
Takto reagovala na správu verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej o diagnostike a rediagnostike detí Elena Gallová Kriglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK).
Školy sa dnes potrebám detí neprispôsobujú a netýka sa to podľa jej slov len rómskych detí, aj keď tie na to doplácajú najviac. Ombudsmanka poukázala v správe na to, že deti, ktoré pochádzajú z nepodnetného prostredia, sa na základe diagnostiky pred nástupom do školy dostávajú do špeciálnych tried, kam putujú deti s ľahkým mentálnym postihnutím, tzv. variantom A. Následne nemôžu študovať strednú školu a ukončiť ju maturitou a pokračovať na vysokej škole.
Bezplatná predškolská príprava
„Cením si, že ombudsmanka postavila túto tému na ľudskoprávnych princípoch práva detí na vzdelávanie a na tom, že rovnaké zaobchádzanie nemusí byť vždy spravodlivé.“ uviedla pre agentúru SITA Gallová Kriglerová. Ako dodala, v prípade niektorých detí je naozaj potrebný špecifický a veľmi individuálny prístup k samotnej diagnostike. Zároveň zistenia verejnej ochrankyne práv potvrdzujú mnohé ďalšie iných organizácií a poukazujú na vážne trendy vo vzdelávaní, ktoré smerujú skôr k vylučovaniu detí z bežného systému vzdelávania. „Súčasná forma diagnostiky k tomu do veľkej miery prispieva,“ doplnila.
Jana Dubovcová v súvislosti s problematikou diagnostiky uviedla, že jedným z nevyhnutných opatrení v súvislosti s diagnostikou detí zo sociálne znevýhodneného prostredia pred nástupom do školy je povinná predškolská príprava, mala by byť kvalitná, postupná a dlhodobá, no najmä bezplatná. Tá by mohla podľa Gallovej Kriglerovej prispieť k zlepšeniu situácie, ale zároveň si myslí, že je predovšetkým potrebná úplná zmena prístupu k deťom v základných školách. „Tie sú v súčasnosti pripravené len na vzdelávanie bežných detí, s ktorými nie je potrebné špecificky pracovať a ktoré dosahujú úspech bez ohľadu na to, ako k nim škola pristupuje,“ vysvetlila pre agentúru SITA.
Správa ombudsmanky neprekvapila
Takých detí je však podľa nej čoraz menej a čoraz častejšie sa školám javia ako problémové. „Ja sama som za zrušenie špeciálnych škôl, ale musí to ísť ruka v ruke s veľkou podporou pre základné školy, ktoré čoraz menej zvládajú vzdelávanie detí. Tá podpora by mala byť materiálna, no predovšetkým odborná,“ uzavrela Elena Gallová Kriglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry.
„Správa ombudsmanky je výsledkom toho, čo sa zistilo v teréne, nie je ničím novým, čo by prekvapilo,“ povedala pre agentúru SITA Viera Šándorová z Metodického centra v Prešove. Ako dodala, tak, ako hovoria psychológovia, dieťa sa vyvíja v ranom štádiu, pričom deti zo sociálne znevýhodneného prostredia na to nemajú vytvorené podmienky. V prostredí, z ktorého pochádzajú, sa to všetko podľa nej začína. Materské školy ako aj nulté ročníky by mali byť, pripomenula.
„Pretože mnohé deti sú z tak zaostalého prostredia, že potrebujú aj škôlky aj nulté ročníky. Škôlky by mali byť povinné, ale nesmieme to brať tak, že len pre deti z nepodnetného prostredia, ale pre všetky. Aby sa nevytvárala bariéra medzi skupinami obyvateľstva,“ informovala s tým, že je za celospoločenský občiansky princíp. „Ak niekto potrebuje pomoc, dostane ju,“ dodala.
Diskriminácia práv dieťaťa
Ako uviedla Jana Dubovcová, špeciálne triedy, kam putujú deti s ľahkým mentálnym postihnutím, by mali byť zrušené, škôlky by mali byť povinné. Na základe závažných zistení, ktoré obsahovala jej vlaňajšia mimoriadna správa predložená Národnej rade SR, bolo podľa jej slov v prieskume v špeciálnych školách potrebné pokračovať. Zaraďovanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia do špeciálnych škôl či tried má osudový význam. Na základe prieskumu skonštatovala, že diagnostika u nás prebieha tak, že jej výsledkom je diskriminácia práv dieťaťa.
Ombudsmanka na základe prieskumu navrhuje viacero opatrení. Okrem povinnej predškolskej prípravy a zrušenia špeciálnych tried aj iné. Je potrebné používať také diagnostické vyšetrenia, ktoré zohľadňujú podmienky detí z rómskej komunity. Problém je tiež v rediagnostike, ktorá sa nerobí, pričom na jej základe by sa deti mohli dostať do bežných škôl. „Preto treba zaviesť overovanie rediagnostiky v nultých ročníkoch,“ priblížila. Takisto by mal byť zo štátneho rozpočtu financovaný štátny program, ktorý by bol zameraný na trávenie voľného času pre chudobné deti a na ich rozvoj. „Nie sú to opatrenia, ktoré by som si vymyslela, len som ich našla v dokumentoch, ktoré už boli schválené,“ dodala.
