Nedostatok zdrojov vo vysokom školstve môže súvisieť aj s neefektívnosťou, tú INESS vidí ako výsledok dvoch faktorov

Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) vníma priestor na šetrenie a racionalizáciu vo vysokom školstve. Okrem nízkej úrovne financovania podľa neho môže nedostatok zdrojov vo vysokom školstve súvisieť aj s neefektívnosťou.

Tú vidí ako výsledok dvoch faktorov, a to vysokého počtu pedagógov v pomere k počtu študentov, a tiež výsledok vysokého podielu študentstva, ktoré pokračuje na magisterský stupeň štúdia.

„Ak by sa podarilo dostať tieto dva faktory na úrovne porovnateľné s ostatnými krajinami, tak by sme vedeli ušetriť 150 miliónov eur ročne. Tieto peniaze by mohli byť použité na zníženie vysokých deficitov, alebo zvýšenie kvality samotného vysokého školstva bez potreby navyšovania dnešnej úrovne jeho financovania,“ tvrdí INESS.

Terciárne vzdelávanie

Inštitút pri tom poukázal, že verejný sektor poukazuje na terciárne vzdelávanie, pomimo vedy a výskumu, 0,79 percenta HDP, kým priemer Európskej únie je podľa dát OECD 0,86 percenta.

„Tento ukazovateľ však nehovorí nič o výstupoch. Neberie do úvahy, koľko vysoké školstvo vzdeláva študentov. Je rozdiel, keď Luxembursko dáva na vysoké školy 0,3 percenta HDP a vzdeláva 1,2 percenta obyvateľov a keď Francúzsko dáva 1,14 percenta HDP, ale vzdeláva 4,2 % obyvateľov,“ uvádza INESS a dodáva, že na Slovensku vzhľadom na podiel ľudí študujúcich na vysokých školách dávame na financovanie vysokého školstva relatívne veľa zdrojov. Problém vníma v efektivite.

Podiel študentstva

Inštitút poukázal, že podiel študentstva na verejných vysokých školách za posledných 10 rokov poklesol o 41 percent. čiže z približne 180-tisíc na zhruba 110-tisíc študentov. Počet pedagógov ale klesol o len o necelých 14 percent.

„Výsledkom je, že máme jeden z najnižších počtov študentov na pedagóga v EÚ (11,3). Výrazne nižší ako je v Česku (16,5) alebo ako je priemer EÚ (17,8),“ uvádza INESS, čerpajúc z dát OECD.

Výdavky na vysokoškolské vzdelávanie

Poukázal tiež, že medzi rokmi 2012 až 2022 stúpli výdavky na vysokoškolské vzdelávanie o 16 percent, a výdavky na jedného študenta sa zdvojnásobili, z necelých 2 900 na viac ako 5 700 eur. Inflácia pri tom bola na úrovni 28 percent a rast miezd dosiahol 61 percent.

„Nízku efektivitu vysokého školstva ešte zhoršuje kultúrny fenomén v podobe nízkej hodnoty bakalárskeho titulu. Túto kultúrnu špecifickosť nášho regiónu podporuje aj štát spôsobom financovania vysokých škôl. Za magisterského študenta dostávajú verejné vysoké školy o 50 percent viac financií ako za bakalárskeho,“ upozorňuje inštitút, poukazujúc, že i dôsledkom toho má Slovensko v rámci štátov OECD suverénne najvyšší podiel bakalárov pokračujúcich na magisterské štúdium.

„Dĺžka vzdelávania študentov vysokých škôl na Slovensku sa preto často zbytočne predlžuje,“ podotýka INESS.

Osobné výdavky

Inštitút pripomenul, že na budúci rok sú osobné výdavky na vysoké školstvo rozpočtované v sume 720 miliónov eur, pričom viac ako 60 percent z nich smeruje na mzdy pedagógov.

„Ak by sa podarilo dostať na Slovensku počet študentov na jedného vyučujúceho pedagóga aspoň na úroveň Českej republiky, tak by sme dokázali ušetriť na osobných výdavkoch 136 mil. eur ročne. Táto úspora by bola výsledkom prepustenia (nefinancovania) približne 3 000 pedagogických zamestnancov vysokých škôl,“ tvrdí INESS.

Znižovanie počtu študentov na magisterskom stupni

Ďalší priestor sa na šetrenie vidí v znižovaní počtu študentov na magisterskom stupni štúdia na priemer EÚ, a to zo súčasných zhruba 30-tisíc na 18-tisíc. Celkový počet študentov na vysokých školách by tak poklesol približne o desať percent. Realizácia oboch týchto opatrení by podľa INESS mohla znamenať celkovú úsporu 153 miliónov eur ročne.

„V tomto odhade úspor nie sú započítané úspory v nákladoch na prevádzku (osobné náklady na nepedagogický personál, prevádzka budov a zariadení atď.), ktoré je náročne odhadnúť,“ upozornil inštuitút.