Mobily, tablety a herné konzoly sú dnes bežnou súčasťou vianočných darčekov pre školákov. Spolu s radosťou však prinášajú aj otázku, ako nastaviť hranice, aby technológie deťom slúžili a neškodili. Psychológovia, neurovedci aj učitelia sa zhodujú: k digitálnym darčekom musia pribaliť pravidlá aj dospelí.
Darček, ktorý mení detstvo
Nový mobil či tablet nie je len „vec“, ale vstupenka do digitálneho sveta, na ktorý dieťa často ešte nie je pripravené. „Rodičia majú často dobrý úmysel, chcú dieťaťu dopriať moderný darček, no neuvedomujú si, že tým zároveň odovzdávajú zodpovednosť, na ktorú nie je pripravené. Deti ešte nevedia pracovať s mierou,“ upozorňuje psychologička Lenka Jurčová z platformy ksebe.sk.
Podľa nej by digitálne darčeky nemali prísť „bez návodu“. Potrebujú jasne dohodnuté pravidlá, kedy, kde a ako sa budú používať. „Tak ako dieťa učíme prechádzať cez cestu, musíme ho naučiť aj prechádzať digitálnym svetom. Základom sú, časové, obsahové a vzťahové,“ dodáva.
Čo s detským mozgom robí obrazovka
Výskumy upozorňujú, že digitálne detstvo mení vývoj mozgu. Medzinárodné tímy vedcov porovnávali desiatky štúdií s tisíckami detí do 12 rokov a sledujú, čo robí dlhodobý kontakt s obrazovkami s nervovou sústavou. „Digitálne technológie, pokiaľ nie sú korigované, majú negatívny dopad na dozrievanie centrálnej nervovej sústavy detí. Zvlášť limbická sústava, ktorá je zodpovedná za vnímanie emócií, môže byť negatívne ovplyvnená. Prejavuje sa to v poruchách nálad, hyperaktivite a zníženej schopnosti sústrediť sa. Digitálne prostredie pôsobí na deti ako stimulant – a v nadmernom množstve môže vyvolať závislosť,“ vysvetľuje neuropsychológ Robert Krause.
Podľa neho ide o nelátkovú závislosť, ktorá sa veľmi podobá chemickým. „Chemické zmeny v mozgu pri nadmernom používaní obrazoviek sú veľmi podobné tým, ktoré vidíme pri užívaní alkoholu či drog. Dieťa zažíva eufóriu z odmien, lajkov, farieb, rýchlych prestrihov – a keď sa to náhle preruší, objavujú sa abstinenčné príznaky,“ dodáva.
Škola ako protiváha sociálnych sietí
Digitálne technológie dnes formujú aj to, ako deti premýšľajú o sebe a o svete. „Vládnu lajky, foloweri, komentáre, deti majú vzory v youtuberoch a influenceroch. Sociálne siete udávajú trendy, akými sú digitálny ideál krásy, kult alebo symbol úspechu. Tým, že dieťa nie je až tak sebakritické, odvádza si svoju hodnotu od toho, čo si o ňom myslia iní,“ upozorňuje Krause.
Škola sa tak stáva jedným z mála miest, kde môžu deti zažiť svet bez filtrov a algoritmov, a zároveň sa naučiť technológie používať rozumne. Aj tomu sa venuje nezisková organizácia EDULAB, ktorá pripravuje programy pre učiteľov. „Deti už neodpojíme od mobilov. Našou úlohou nie je ich izolovať, ale naučiť ich rozumne používať technológie, rozpoznať riziká a vidieť zmysel aj v alternatívach,“ hovorí jej riaditeľ Ján Machaj.
V kurzoch ako Učíme s videom, Kritické myslenie či Bádateľské vzdelávanie učitelia pracujú s mobilmi a tabletmi nie ako s „odmenou“, ale ako s nástrojom učenia. „Učíme pedagógov, ako viesť deti k digitálnej zodpovednosti, ako nastaviť hranice a zároveň využívať mobil či tablet ako pomôcku pri učení, nie ako zábavku,“ dopĺňa Machaj.
Vianoce ako tréning offline života
Sviatky sú prirodzenou príležitosťou ukázať deťom, že dôležitý je aj svet mimo obrazovky. „Vianoce sú časom, kedy môžeme deťom ukázať, že najväčším darom je spoločný čas. Žiadny mobil, konzola ani herný účet nenahradí dotyk, smiech či rozhovor,“ pripomína Lenka Jurčová.
Psychológovia odporúčajú jednoduché pravidlá: žiadne mobily pri štedrovečernom stole, žiadne skrolovanie pri rozbaľovaní darčekov, spoločné prechádzky, hry či varenie. Dôležitý je aj príklad dospelých. „Keď deti uvidia, že rodič dokáže odložiť mobil, pochopia, že aj oni môžu. Deti sa učia príkladom, nie príkazom,“ dodáva psychologička.
Neuropsychológ Krause zdôrazňuje, že práve kontakt z očí do očí a spoločné zážitky najviac podporujú zdravý vývoj. Deti potrebujú rozhovor, objatie a živý kontakt, nie len rýchle podnety z obrazoviek. Vianočné rituály, zdobenie stromčeka, spoločné pečenie, návštevy, môžu byť prirodzenou protiváhou rýchleho digitálneho sveta.
Psychologička Lenka Jurčová pripomína, že detské spomienky sa netočia okolo typov displejov: „Deti si po rokoch nebudú pamätať, aký tablet dostali pod stromček. Ale budú si pamätať, ako sa s nami smiali, hrali či stavali snehuliaka. A to je dar, ktorý má skutočnú hodnotu.“
Pre rodiny aj školy tak zostáva spoločná úloha: naučiť deti žiť v digitálnom svete tak, aby ich neoberal o skutočné zážitky, vzťahy a emócie – nielen počas Vianoc.
