Romantizmus v literatúre na slovenskom jazyku, paleolit na dejepise, renesancia v dejinách umenia, epocha jednohlasnej hudby na dejinách hudby, subtropické pásma na geografií a téma jeseň na výtvarnej výchove – medzi predmetmi je totálny chaos, bez súvislosti.
Takto nejako sa učia slovenské deti – témy krížom krážom a každý predmet je ako samostatný svet. Otec jedného žiaka sa pre Webnoviny.sk zdôveril, že deti na fyzike minulý rok potrebovali vedieť matematické postupy, ktoré sa ale na matematike mali učiť až v ďalšom ročníku. Veľa predmetov by sa v praxi dalo tematicky prepojiť, čo by dieťaťu pomohlo chápať súvislosti, lepšie sa učiť a aj si veci zapamätať narozdiel od krátko účinného „bifľovania“.
Výsledky medzinárodných testov PISA opakovane vykazujú podpriemerné znalosti slovenských žiakov v čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti, ale aj vo finančnej gramotnosti a tímovom riešení problémov.
AKO UČIA BRITI
Napríklad v Anglicku na školách nemajú predmety, ale oblasti. V prípade prírodopisnej oblasti sa preberajú veci od neživej prírody, cez zvieratá, rastliny až po ľudské telo úplne všetko. Na Slovensku sa neživá príroda (ako napr. horniny, vrstvy zemegule či vesmír) učí ako jedna z tém na geografii.
Briti tiež „veľmi využívajú medzipredmetové vzťahy – ak preberajú jav týkajúci sa viacerých predmetov, tak ho spomenú v matematike, fyzike i v chémii. U nás sa učia žiaci veľmi roztrieštene, učivo na seba nenadväzuje,“ vyjadrila sa na svojom blogu Zuzana Zimenová, riaditeľka a analytička OZ Nové školstvo. Dodáva, že takéto výukové oblasti u nás istý čas aj reálne fungovali. Už ale z nejakého dôvodu nefungujú.
KTO NA SLOVENSKU VYMÝŠĽA OSNOVY?
Štátny vzdelávací program (ŠVP) je pre školy záväzný dokument, ktorý stanovuje všeobecné ciele vzdelávania a kľúčové kompetencie, ku ktorým má vzdelávanie smerovať, teda osnovy.
Ako sa ďalej píše na stránke Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ŠVP je východiskom pre tvorbu školského vzdelávacieho programu, v ktorom sa zohľadňujú aj špecifické podmienky a potreby regiónu. Štátny vzdelávací program vydáva a zverejňuje pre jednotlivé stupne vzdelania ministerstvo.
„Deti majú predpísané učivo, ktoré sa musia memorovať a nemôžu si ho osvojovať na základe vlastného bádania a aktivít. Obsah je zatriedený do veľmi úzkych samostatných predmetov, ako napríklad dejepis, geografia, či občianska náuka. To však komplikuje prepájanie súvislostí medzi týmito predmetmi,“ vyjadril sa pre Webnoviny.sk expert na školstvo Juraj Hipš.
Štátom predpísaný obsah je príliš detailný. Napríklad na geografii v 6. ročníku základnej školy musia žiaci ovládať ázijské rieky Chang-Jiang, Huang He, Ob, Mekong, Jenisej, Ganga, Brahmaputra, Eufrat, Tigris. Takýto podrobný obsah učiteľom zväzuje ruky pri výbere tém alebo rozvíjaní postojov a zručností, ktoré síce nie sú predpísané, ale môžu byť užitočné alebo aktuálne. Súčasne zostáva malý priestor na preberanie dôležitých prierezových tém, ako napríklad mediálna alebo multikultúrna výchova, či aktuálnych výziev, ako obrana pred dezinformáciami.
UČITEĽOM ZVÄZUJÚ RUKY AJ ZLÉ UČEBNICE
Štátny vzdelávací program záväzný je. „Učebnice síce záväzné nie sú, ale väčšina učiteľov sa ich drží. Navyše, učitelia nemajú možnosť vybrať si z viacerých učebníc alebo učebných materiálov, ktoré by bezplatne poskytoval štát. Takmer vo všetkých predmetoch majú k dispozícii len jednu štátnu učebnicu. Preto si nemôžu vybrať takú, ktorá by najviac vyhovovala ich zámerom a spôsobu vyučovania,“ vysvetľuje Hipš.
Dodáva, že viaceré štátom dodávané učebnice nie sú ani dostatočne kvalitné. „Sú málo interaktívne a často pripomínajú skôr vysokoškolské skriptá. Učitelia nemajú k dispozícii ani také materiály, ktoré by zohľadňovali špecifické potreby jednotlivých žiakov. Preto len ťažko môžu prispôsobovať úlohy a aktivity žiakom podľa ich potrieb a potenciálu.“
Snaživí učitelia svojim žiakom niekedy tlačia potrebné a kvalitné učebné materiály na papiere – niekedy majú k dispozícii aspoň školskú tlačiareň, niekedy tlačia na vlastné náklady.