Vedieť efektívne narábať s peniazmi patrí v dnešnej dobe medzi základné životné zručnosti. Napriek tomu mnohí mladí Slováci vstupujú do dospelosti s minimálnymi znalosťami o hospodárení, sporení či dlhoch.
Ako môže tento problém riešiť školský systém? Do akej miery sa na Slovensku venuje pozornosť finančnému vzdelávaniu na základných a stredných školách? A čo môžu urobiť rodičia, aby svoje deti lepšie pripravili na finančné výzvy, ktoré ich v dospelosti čakajú?
O tejto téme sme sa porozprávali s Jurajom Hipšom, odborníkom na vzdelávanie. V článku sa dozviete, ako konkrétne vyzerá výučba finančnej gramotnosti na školách, aké nástroje majú učitelia k dispozícii a prečo je úloha rodičov v tomto smere nenahraditeľná.
Akú úlohu má podľa vás finančná gramotnosť vo vzdelávacom procese na základných a stredných školách?
Finančná gramotnosť je kľúčová životná zručnosť, ktorú v modernom svete potrebujeme na to, aby sme mohli viesť kvalitný a úspešný život. Pomáha deťom vyhnúť sa napríklad podvodom, pochopiť úroky aj rozpoznať nevýhodné schémy. Podľa výsledkov PISA z roku 2018 je na Slovensku 21 % detí v rizikovej skupine, čo znamená, že nemajú ani základnú úroveň finančnej gramotnosti. Tieto deti, často zo sociálne slabších prostredí, sú náchylnejšie na zlé finančné rozhodnutia, ktoré môžu negatívne ovplyvniť ich budúcnosť.
Do akej miery je výučba finančnej gramotnosti na Slovensku povinná?
Finančná gramotnosť je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu ako prierezová téma, nie samostatný predmet. Môže sa vyučovať na matematike, občianskej výchovy či slovenskom jazyku. Kvalita finančnej gramotnosti úzko súvisí s čitateľskou a matematickou gramotnosťou – deti, ktoré nerozumejú textu alebo majú slabé matematické zručnosti, ju zvládajú horšie. Inak povedané, ak človek má problém čítať a nerozumie čítanému textu, tak s vysokou mierou bude veľmi zaostávať aj v tej finančnej gramotnosti. A posledné výsledky PISA, do ktorého sa zapojilo aj Slovensko, ukazujú, kde ten problém je vo finále skrytý. U nás má každé 3. dieťa vo veku 15 rokov problém s čítaním. Slovensko sa však do posledného merania finančnej gramotnosti nezapojilo, čo ja osobne považujem za vážny problém, pretože ak naozaj v školstve chceme robiť nejaké zmeny, my potrebujeme dáta a potrebujeme objektívnu realitu.
Ako vyzerá výučba finančnej gramotnosti v praxi?
Finančná gramotnosť je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu, nie je samostatný predmet. Ako prierezová téma sa finančná gramotnosť prelína s viacerými predmetmi, čo je správny prístup. Na Slovensku to často býva tak, že ak sa vyskytne nejaký problém, tak ideme hneď zavádzať nejaký povinný predmet. Toto nie je dobrá cesta. Svet totiž nefunguje podľa predmetov, ale ako celok.
Učitelia môžu témy ako úroky, hypotéky či finančné plánovanie začleniť do rôznych častí výučby – napríklad do matematiky alebo občianskej výchovy. Takýto prístup pomáha žiakom lepšie pochopiť reálne situácie, ako sú čítanie zmlúv, plánovanie splátok či dlhodobé hospodárenie. Ako je napríklad koncipována zmluva, aby som pochopil, čo je to úrok. Koľko peňazí si budem musieť odkladať, aby som toto dokázal 30 rokov splácať hypotéku atď.
Aké sú hlavné prekážky pri zavádzaní finančného vzdelávania do škôl?
Každý problém v školstve sa napokon odvíja od pripravenosti učiteľov. Dobré učebnice a metodické materiály pomáhajú, ale kľúčová je práve odbornosť pedagógov. Ide o to, ako sú budúci učitelia pripravovaní na vysokých školách a akú podporu dostávajú tí, ktorí už učia. Obzvlášť náročná je situácia v školách so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia, kde často riešia existenčné problémy, ako napríklad hlad. Učitelia v týchto školách robia maximum, no potrebujú väčšiu podporu, pretože práve ich žiaci sú najviac ohrození zlými finančnými rozhodnutiami. Investícia do vzdelávania a podpory učiteľov je najdôležitejším krokom k tomu, aby mohli efektívne učiť aj finančnú gramotnosť.
Aké zručnosti a témy sa deti naučia v rámci finančnej gramotnosti?
Finančná gramotnosť zahŕňa praktické základy, prispôsobené veku žiakov. Na základnej škole sa deti učia jednoduché výpočty, ako napríklad spočítať zľavu. Na strednej škole sa pridávajú komplexnejšie témy, ako hypotéky či rozpočtovanie. Finančná gramotnosť však úzko súvisí s rozvojom kritického myslenia – napríklad analyzovaním ponúk, identifikáciou podvodov a pochopením dôsledkov rozhodnutí.
Dôležitým cieľom je aplikácia vedomostí v praxi. Na Slovensku však často dominuje teoretické učenie poučiek a definícií, čo vedie k tomu, že deti vedia veľa, ale nedokážu tieto vedomosti využiť. To sa ukazuje aj v meraniach PISA, kde slovenské deti zaostávajú v riešení problémov a uplatňovaní poznatkov v reálnych situáciách. Kurikulárna reforma sa preto snaží posilniť dôraz na praktické zručnosti a kritické myslenie, nielen vo finančnej gramotnosti, ale aj vo vzdelávaní celkovo.
Vidíte priestor na inšpiráciu výučby finančnej gramotnosti v nejakých zahraničných modeloch finančného vzdelávania? Viete uviesť nejaký príklad krajiny, ktorá by nám mohla ísť vzorom?
Podľa meraní finančnej gramotnosti PISA 2022 patria medzi lídrov Dánsko, Belgicko a Kanada. Zaujímavým príkladom je Česká republika, ktorá sa umiestňuje medzi najlepšími a je nám kultúrne najbližšia. Naopak, najslabšie výsledky dosiahli krajiny ako Malajzia, Saudská Arábia či Brazília.
Ak by sme sa mali inšpirovať, tak určite od lídrov. Finančná gramotnosť však nie je izolovanou oblasťou. Bez kvalitnej matematickej a čitateľskej gramotnosti, ktorá podporuje logické myslenie, sa finančná gramotnosť nedá efektívne rozvíjať. Preto je aktuálna kurikulárna reforma kľúčová, aj keď má svoje nedostatky. Zastavenie reforiem by nás však opäť uviazlo v minulosti, čo by bol obrovský problém pre slovenské školstvo.
Čo by ste zlepšili v aktuálnych osnovách finančnej gramotnosti? Ako by ste ju upravili? Čo deťom chýba?
V prvom rade je nevyhnutné sústrediť sa na zvyšovanie čitateľskej gramotnosti, pretože bez nej sa deti nemôžu učiť ani finančnú gramotnosť. Potrebujeme, aby zo škôl neodchádzali deti, ktoré nerozumejú základným textom.
Ďalším krokom je zmeniť prístup k výučbe. Aby sme zabudli na to, že učiteľ stojí pred tabuľou, otvorí si učebnicu a odtiaľ bude diktovať poučky, ktoré sa má dieťa naučiť naspamäť. Namiesto memorovania poučiek by sa mala finančná gramotnosť vyučovať ako praktická životná zručnosť. Deti musia vedieť aplikovať získané poznatky v reálnych situáciách, čo ich zároveň viac motivuje.
Ak im ukážeme, že to, čo sa učia, im pomôže v živote, prirodzene o to prejavia záujem. Častokrát od dieťaťa počúvame: „Na čo to mám vedieť?”. Počúvam to ja aj ako rodič. A častokrát aj sám odpoveď neviem. Ja neviem, na čo to je. A nie je správna odpoveď povedať, že je to kvôli písomke alebo testu. Malo by to byť naozaj niečo, čo dieťa chápe a má preňho v danom veku zmysel.
Ako by mohli rodičia podporiť dieťa vo finančnej gramotnosti alebo doplniť školské vzdelávanie?
Rodičia môžu deťom ukázať, ako peniaze fungujú v každodennom živote. Napríklad počas nákupu môžu spoločne počítať zľavy. Pri väčších rozhodnutiach, ako je kúpa domu či hypotéka, je vhodné zapojiť staršie deti do diskusie – vysvetliť im, aké sú náklady, aké úroky treba splatiť, alebo aké výdavky je potrebné pokryť. Takéto praktické príklady spojené s reálnym životom detí majú najväčší dopad. Je však dôležité, aby školy poskytovali kvalitnú finančnú gramotnosť všetkým deťom bez ohľadu na to, z akého ekonomicko-sociálneho zázemia pochádzajú.