Učitelia čoraz častejšie stoja pred fenoménom, na ktorý ich nik nepripravil – agresívnym, zradikalizovaným žiakom. Mnohí z nich by dnes nevedeli rozpoznať, že tichý, slušný chlapec z poslednej lavice trávi večery na fórach plných nenávisti. A práve v tom tkvie najväčšie riziko, radikalizácia sa dnes nezačína na ulici, ale v triede a niekedy končí tragédiou.
Britský seriál Adolescence, ktorý sa premieta aj na školách, rozpráva príbeh 13-ročného chlapca, ktorého osamelosť a frustrácia stiahnu do víru nenávisti. Nie je to len fikcia. Aj na Slovensku už polícia riešila prípady, keď sa tínedžeri pokúsili napodobniť extrémistov z internetu. Slovensko si stále pamätá október 2022, keď 19-ročný Juraj K. zastrelil dvoch mladých ľudí pri LGBTQ+ bare Tepláreň v Bratislave. Jeho manifest šíril rasistické, antisemitské a homofóbne ideológie a obsah, ktorý denne čítajú aj iní mladí.
Podľa Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) v posledných troch rokoch výrazne pribudlo trestných činov z nenávisti spáchaných neplnoletými. Učitelia pritom priznávajú, že často nevedia, ako podobné správanie včas rozpoznať.
Výskum odhalil, že pedagógovia sa cítia bezmocní
Výsledky nového výskumu Centra vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) ukazujú, že až 60 % učiteľov vníma nárast extrémistických názorov u žiakov. Za príčiny označujú akceptovanie násilia v médiách (59,7 %), politickú situáciu (55,9 %), nevhodnú výchovu v rodine (51,1 %) a stratu ideálov (44,4 %). Autorka štúdie MDDr. Marianna Pétiová zdôrazňuje: „Riešenie si vyžaduje interdisciplinárny prístup – spoluprácu pedagógov, psychológov, sociológov aj rodičov. Škola má byť miestom, kde sa budujú demokratické hodnoty, kritické myslenie a odolnosť voči nenávisti.“
Učiteľ dnes potrebuje viac než len odbornosť
Nezisková organizácia EDULAB aj preto spustila kurzy, ktoré učiteľov učia rozoznávať prvé signály radikalizácie. „Učiteľky a učitelia môžu byť vynikajúco pripravení na výučbu svojho predmetu, no to ešte neznamená, že dokážu automaticky rozpoznať či predchádzať problémom spojeným s radikalizáciou a extrémizmom u svojich žiakov,“ hovorí Ján Machaj, riaditeľ EDULAB-u. „Radikalizácia sa neprejavuje iba tým, že žiak príde do školy v tričku s extrémistickým symbolom. Dnes prebieha skôr pod povrchom, často v prostredí sociálnych sietí, kde žiaci a žiačky používajú špecifický jazyk pripomínajúci kód, ktorému rozumejú len zasvätení.“
Nové kurikulum ako šanca
„Tradičné školstvo, postavené na známkach, memorovaní a porovnávaní výkonov, často vytváralo prostredie rivality, stresu a pocitu zlyhania. V takomto nastavení sa ľahko rodí frustrácia, a práve tá je živnou pôdou pre radikalizáciu,“ upozorňuje Eva Horníková, prezidentka Združenia základných škôl Slovenska. Reforma vzdelávania preto kladie dôraz na kritické myslenie, tímovú prácu, rešpekt a diskusiu. Školy zapojené do reformy zavádzajú aj ranné kruhy, krátke rozhovory pred vyučovaním, ktoré pomáhajú deťom zdieľať, ako sa cítia.
Keď sa stratí empatia, prichádza nebezpečenstvo
Psychologička Barbora Brzáková Krelová z platformy ksebe.sk upozorňuje, že mladí ľudia sú dnes zraniteľnejší než predchádzajúce generácie. „Extrémistické skupiny im ponúkajú jednoduché odpovede a pevné hranice, čo je v období chaosu veľmi lákavé. Pridáva sa aj ich silný zmysel pre spravodlivosť a citlivosť na nespravodlivosť, frustrácia zo spoločenských problémov, čo ich robí zraniteľnejšími voči radikalizujúcim naratívom.“Dospievajúci ešte nemajú úplne vyvinuté kritické myslenie, preto násilie či agresívny jazyk v médiách môžu začať vnímať ako bežnú súčasť riešenia konfliktov. Polarizovaná politická atmosféra zasa vytvára pocit neistoty, ktorý ich núti hľadať pevné body a rýchle vysvetlenia. V praxi často vidíme, že mladí preberajú slovník politikov a influencerov, nie preto, že by mu rozumeli, ale preto, že napodobňovanie je prirodzený mechanizmus učenia. No ak sa radikalizmus stane súčasťou verejného diskurzu, mládež ho začne považovať za „nový normál“.
