Viac ako polovica dospelých si nemyslí, že školy dobre pripravujú žiakov na život po roku 2030. Vyplýva to z výsledkov reprezentatívneho prieskumu organizácie CEEV Živica, ktorý pre ňu zrealizovala agentúra MNFORCE. Prieskum vykonali v auguste tohto roka. Na otázku „Ako dobre škola pripravuje deti na život po roku 2030“ odpovedalo 22 percent respondentov, že dobre.
V porovnaní s predošlým prieskumom pre CEEV Živica z roku 2018 počet respondentov, ktorí si myslia, že školy pripravujú žiactvo dobre, poklesol. Predtým ich bolo vyše 50 percent.
Nové povolania a zručnosti
Účastníci prieskumu tiež dostali otázku, v ktorých oblastiach by podľa nich školy mali robiť viac, aby deti a mládež lepšie pripravili na život po roku 2030. Na ňu 58 percent opýtaných odpovedalo, že je potrebné zosúladiť učebné osnovy s potrebami budúcnosti, 54 percent bolo za to, aby sa školy väčšmi zameriavali na nové povolania, zamestnania a zručnosti, ktoré budú potrebné pre budúcnosť.
Taktiež si viac ako polovica respondentov (53 percent) myslí, že školy by sa mali viac sústreďovať na mäkké zručnosti, napríklad komunikáciu, spoluprácu či kritické myslenie. „Oproti výskumu z roku 2018 významne narástla dôležitosť zamerania sa na mäkké zručnosti,“ skonštatoval riaditeľ agentúry MNFORCE Andrej Kičura.
Vysoké školy na Slovensku čakajú zmeny, dotknú sa rektorov aj obsadzovania miest profesorov či docentov
Prieskum ukázal, že v spoločnosti stále prevláda názor, že ideálny učiteľ či učiteľka by mal byť mladší, je však zastúpený menej ako v minulosti (58 percent, predtým 70).
V porovnaní s predošlým prieskumom sa tiež zmenil aj podiel respondentov, ktorí si myslia, že ideálny učiteľ používa slovné hodnotenie namiesto známok. Kým v minulosti to bolo 34 percent, v tohtoročnom prieskume to uviedlo 47 percent respondentov.
Ideálny pedagóg je žena
Deväť z desiatich respondentov je toho názoru, že ideálny pedagóg pristupuje ku všetkým žiakom rovnako, 88 percent si zas myslí, že takýto učiteľ necháva žiakov, aby prišli na riešenie problému sami.
To, že ideálny učiteľ učí aj vychováva si myslí 85 percent respondentov, 81 percent opýtaných si ideálneho učiteľa predstavuje ako „učiteľského nadšenca“, rovnaké percento si myslí, že je to učiteľ, ktorý sa zaujíma aj o osobné problémy žiakov. Viac ako 62 percent respondentov uviedlo, že ideálny pedagóg je žena.
Ministerstvo školstva plánuje aj úpravy v prípade záverečných prác študentov
Prevažovali tiež odpovede, že ideálny učiteľ by mal mať širší rozhľad než len predmet, ktorý učí, mal by byť priateľský k žiakom, a 61 percent respondentov si tiež myslí, že by mal dávať domáce úlohy.
„Medzi predošlým a aktuálnym prieskumom sa udialo viac významných spoločenských udalostí – pandémia, vojna na Ukrajine a prílev rodín z Ukrajiny či nástup umelej inteligencie, ktoré tiež ovplyvnili fungovanie na školách a vnímanie role škôl. Aj na základe týchto udalostí verejnosť výrazne prehodnotila, nakoľko školy podľa nich pripravujú deti na život po roku 2030,“ vraví manažérka Komenského inštitútu a výkonná riaditeľka mimovládnej organizácie CEEV Živica Zuzana Labašová.
