Znie to ako absurdná predstava. Vyliezť na strechu industriálnej elektrárne a spustiť sa z nej dolu na lyžiach. V Kodani to však nie je len možnosť. Je to celkom bežný nápad. Konkrétne v CopenHille, mieste, kde sa z odpadu vyrába teplo a na horúcej streche funguje lyžiarsky svah.
Za touto myšlienkou nestojí nik iný než Bjarke Ingels, dánsky architekt, ktorý vie betónu dať charakter, infraštruktúre šarm a mestu hravosť. Jeho meno rezonuje vo svete ako synonymum pre hedonistickú udržateľnosť, filozofiu, ktorá tvrdí, že ekologické riešenia nemusia byť nudné, ale naopak, môžu byť zábavné, lákavé a vizuálne pôsobivé.
Od komiksov k mrakodrapom
Bjarke Ingels pôvodne študoval, aby sa stal komiksovým ilustrátorom. K architektúre ho to pritiahlo cez kresbu, rozprávanie príbehov a chuť meniť svet. Dnes vedie vlastné štúdio BIG (Bjarke Ingels Group), ktoré má pobočky v Kodani aj New Yorku. Na konte má viacero známych stavieb, napríklad VIA 57 West v New Yorku v tvare pyramídy, zelený obytný projekt 8 House alebo pestrofarebný mestský park Superkilen v kodanskej štvrti Nørrebro. Všetky spája jedno, sú navrhnuté tak, aby zlepšovali život. Nie teóriou, ale praxou.
A tak vznikol aj CopenHill, projekt, ktorý by pokojne mohol byť kulisou pre bondovku alebo futuristické sci-fi.
Zjazdovka nad spaľovňou
Na prvý pohľad pôsobí CopenHill ako moderná industriálna stavba. Spaľovňa odpadu, ktorá by v inom meste pravdepodobne stála za mestom a ukrývala sa za múrmi alebo dymom. V Kodani však nielen že stojí takmer v centre, ale dokonca sa stala jedným z najvýraznejších symbolov udržateľného urbanizmu.
Elektráreň ročne spracuje približne 400 000 ton komunálneho odpadu a premieňa ho na energiu, ktorá vykuruje až štvrť milióna domácností a zásobuje ich aj elektrinou. A to všetko s minimálnymi emisiami, čo z nej robí jeden z najčistejších závodov svojho druhu na svete. Okrem toho zachytáva CO₂, má pokročilý filtračný systém a slúži ako modelový príklad pre ďalšie európske mestá, ktoré hľadajú nové cesty v nakladaní s odpadom.
Ale tam, kde by väčšina architektov skončila, Ingels začína s kreativitou. Na streche tejto 85-metrov vysokej budovy vznikol svet, ktorý pripomína urbanistický Disney World pre milovníkov pohybu. Umelá lyžiarska zjazdovka so suchým povrchom, ktorá funguje počas celého roka, najvyššia lezecká stena na svete (72 metrov), bežecké a turistické trasy, zeleň, piknikové miesta, a dokonca aj panoramatický bar s výhľadom na prístav.
Zjazdovka nie je určená len profesionálom, naopak, každý si tu nájde svoju úroveň, od miernych svahov pre začiatočníkov až po strmšie časti pre odvážnych. Výťahy a lanovka na strechu sú k dispozícii celoročne. A ak nemáte lyže nevadí, dá sa zísť aj na špeciálnych klzákoch či snowboardoch, ktoré si viete požičať priamo na mieste.
Vďaka tomuto projektu sa CopenHill stal nielen technickou dominantou mesta, ale aj turistickou atrakciou a komunitným priestorom, kde sa stretáva mesto, príroda a zábava v jednom architektonickom geste. A najlepšie na tom je, že to celé funguje.
Mesto ako ihrisko
Bjarke Ingels vo svojich projektoch opakovane ukazuje, že mesto nemusí byť len súborom funkčných budov. Môže byť ihriskom, ktoré ľudí pozýva tráviť čas vonku, stretávať sa, hýbať sa a pritom myslieť na budúcnosť planéty. V Kodani to funguje. A čoraz častejšie to inšpiruje aj iné mestá sveta. A práve v tom je sila architektov ako Bjarke Ingels, v schopnosti vidieť príležitosť tam, kde ostatní vidia len potrubia a dym.
