Projekt premeny starého letiska v Bratislave – Vajnoroch od JTRE sľubuje štvrť s dostupným bývaním, ale aj jeden z najväčších verejných parkov v meste. Podľa developera zohľadní potreby miestnej komunity, prinesie nové služby a pracovné príležitosti, a zároveň pomôže pri riešení problémov s dopravou a manažmentom vody.
Územie starého letiska vo Vajnoroch má rozlohu približne 80 hektárov a od roku 2007 je takmer nevyužívané. Vzniklo v roku 1927 ako prvé bratislavské letisko. Architektornické štúdio Compass Architekti pripravilo projekt transformácie územia, ktorá má premeniť areál nefunkčného letiska na plnohodnotnú mestskú štvrť.
Vzniknúť má nová samostatná štvrť
Podľa Juraja Benetina z Compass Architekti dominuje urbanistickému návrhu malopodlažná periférna zástavba s charakterom zodpovedajúcim malokarpatskému regiónu, do ktorého vstupuje. Dominantou má byť centrálny park so vzrastlými stromami a klimatickým prostredím nevyhnutným pre nakladanie s dažďovou vodou.
Vo Vajnoroch plánujú výstavbu dvoch veľkých projektov, starosta má podmienky
Park s rozlohou 11 hektárov má byť jedným z najväčších v Bratislave. Koncepcia tvorby identity novej štvrte podľa architekta nemá byť o rozšírení pôvodnej dediny Vajnory na novú mestskú štvrť, ale o výstavbe úplne novej samostatnej štvrte, ktorá bude mať samostatný charakter a vlastnú identitu.
„A čo je dôležité, aj samostatnú občiansku vybavenosť,“ zdôraznil Benetin. Podľa jeho slov tu uvažujú s rodinnými a bytovými domami, ktoré dosahujú tri či štyri podlažia. Na hranici parku a tam, kde je najvyššia hustota obyvateľov, by malo byť maximálne šesť podlaží.
Mestská časť vzniesla pripomienky
Voči projektu v lokalite starého letiska vzniesla mestská časť Vajnory ešte pred letom množstvo pripomienok. „Pri všetkých týchto témach zachovávame konzistentný a koncepčný prístup, ktorého základom musí byť prednostné riešenie dopravnej infraštruktúry,“ uviedol v máji starosta Michal Vlček.
Pôvodný návrh výstavby počítal s omnoho väčším množstvom obyvateľov. Tento návrh bol v minulosti pre vedenie mestskej časti neprijateľný a rovnako odmietli aj pôvodný variant A. K variantu B predložili niekoľko zásadných pripomienok, ktoré samospráva považuje za kľúčové.
Tými sú záväzné začlenenie električkovej trate do územného plánu s realizáciou už v prvej etape a začatie výstavby v severnej časti územia, aby dopravná infraštruktúra vznikala včas. Samospráva požadovala tiež preverenie návrhu manažmentu dažďových vôd. Pripomienky sa týkali aj pracovných miest či technickej a vzdelávacej infraštruktúry.
