Projekt premeny starého letiska v Bratislave – Vajnoroch od JTRE sľubuje štvrť s dostupným bývaním, ale aj jeden z najväčších verejných parkov v meste. Podľa developera zohľadní potreby miestnej komunity, prinesie nové služby a pracovné príležitosti, a zároveň pomôže pri riešení problémov s dopravou a manažmentom vody.
Územie starého letiska vo Vajnoroch má rozlohu približne 80 hektárov a od roku 2007 je takmer nevyužívané. Vzniklo v roku 1927 ako prvé bratislavské letisko. Architektornické štúdio Compass Architekti pripravilo projekt transformácie územia, ktorá má premeniť areál nefunkčného letiska na plnohodnotnú mestskú štvrť.
Samostatná štvrť s vlastnou identitou
Podľa Juraja Benetina z Compass Architekti dominuje urbanistickému návrhu malopodlažná periférna zástavba s charakterom zodpovedajúcim malokarpatskému regiónu, do ktorého vstupuje. Dominantou má byť centrálny park so vzrastlými stromami a klimatickým prostredím nevyhnutným pre nakladanie s dažďovou vodou.
Vo Vajnoroch plánujú výstavbu dvoch veľkých projektov, starosta má podmienky
Park s rozlohou 11 hektárov má byť jedným z najväčších v Bratislave. Koncepcia tvorby identity novej štvrte podľa architekta nemá byť o rozšírení pôvodnej dediny Vajnory na novú mestskú štvrť, ale o výstavbe úplne novej samostatnej štvrte, ktorá bude mať samostatný charakter a vlastnú identitu.
„A čo je dôležité, aj samostatnú občiansku vybavenosť,“ zdôraznil Benetin. Podľa jeho slov tu uvažujú s rodinnými a bytovými domami, ktoré dosahujú tri či štyri podlažia. Na hranici parku a tam, kde je najvyššia hustota obyvateľov, by malo byť maximálne šesť podlaží.
Mestská časť vzniesla pripomienky
Voči projektu v lokalite starého letiska vzniesla mestská časť Vajnory ešte pred letom množstvo pripomienok. „Pri všetkých týchto témach zachovávame konzistentný a koncepčný prístup, ktorého základom musí byť prednostné riešenie dopravnej infraštruktúry,“ uviedol v máji starosta Michal Vlček.
Pôvodný návrh výstavby počítal s omnoho väčším množstvom obyvateľov. Tento návrh bol v minulosti pre vedenie mestskej časti neprijateľný a rovnako odmietli aj pôvodný variant A. K variantu B predložili niekoľko zásadných pripomienok, ktoré samospráva považuje za kľúčové.
Tými sú záväzné začlenenie električkovej trate do územného plánu s realizáciou už v prvej etape a začatie výstavby v severnej časti územia, aby dopravná infraštruktúra vznikala včas. Samospráva požadovala tiež preverenie návrhu manažmentu dažďových vôd. Pripomienky sa týkali aj pracovných miest či technickej a vzdelávacej infraštruktúry.
