Bezbariérová architektúra nie je len o rampách a výťahoch. Je to filozofia, ktorá sa snaží zabezpečiť rovnaký prístup k priestoru pre každého, bez ohľadu na fyzické schopnosti či obmedzenia. Prečo je takáto architektúra kľúčová pre budúcnosť inkluzívnej spoločnosti a ako môžeme dizajnovať priestory, ktoré sú skutočne prístupné pre všetkých?
Architektúra pre všetkých, alebo pre vyvolených?
Predstavte si, že sa pokúšate vstúpiť do budovy, ktorá nemá bezbariérový prístup. Možno vás na vstupe čakajú schody bez rampy, úzke chodby, alebo toalety, ktoré sú neprístupné pre invalidný vozík. Pre milióny ľudí s rôznymi druhmi postihnutí to nie je len teoretická predstava, ale každodenná realita. A nejde len o fyzické prekážky. Dizajn, ktorý neberie do úvahy zrakové či sluchové obmedzenia, môže byť pre mnohých jednou z najväčších prekážok pri každodennom fungovaní.
Podľa odhadov Eurostatu žije jeden zo štyroch dospelých ľudí v EÚ s nejakou formou postihnutia. To predstavuje obrovskú skupinu ľudí, ktorá potrebuje prístupné a inkluzívne riešenia v architektúre. Napriek tomu však mnohé budovy stále nie sú prispôsobené pre každého. Architekti a urbanisti sa preto neustále snažia hľadať nové spôsoby, ako zlepšiť prístupnosť verejných aj súkromných priestorov.
Čo je bezbariérová architektúra?
Hlavným cieľom bezbariérového dizajnu je odstraňovať prekážky, aby všetci ľudia, bez ohľadu na ich fyzické alebo duševné schopnosti, mali rovnaký prístup k budovám, zariadeniam a prostrediu. Ide napríklad o rampy, široké chodby, výťahy, toalety či prístupové vchody. Univerzálny dizajn, ktorý obhajuje aj známa architektka Monica Ponce de Leon, sa zameriava na vytváranie priestorov, ktoré sú použiteľné pre každého, bez ohľadu na vek, schopnosti či postavenie.
Problémy neprístupných priestorov
Pre mnohých ľudí so zdravotným postihnutím môže neprístupný priestor znamenať izoláciu, sú obmedzení v pohybe a neschopní sa plne zúčastňovať na spoločenskom živote. Napríklad pre človeka na invalidnom vozíku môže absencia rampy alebo výťahu znamenať, že sa vôbec nedostane do budovy. Pre ľudí so zrakovými alebo sluchovými obmedzeniami sú to zas neprístupné informačné systémy a značenia, ktoré im môžu sťažovať orientáciu v priestore.
Dnes už existuje množstvo budov a projektov, ktoré ilustrujú, ako sa dá bezbariérová architektúra prepojiť s moderným dizajnom.
Hazelwood School v Glasgowe – škola pre nevidiacich a nepočujúcich študentov využíva hmatové podnety, ako je korková stena, ktorá vedie študentov po priestoroch. Zmyslové prvky napomáhajú v orientácii a podporujú samostatnosť študentov.
Paisano Green Community Senior Housing, Texas – bytový komplex v El Pase, ktorý poskytuje cenovo dostupné bývanie pre starších ľudí, je prvým projektom v USA, ktorý dosiahol nulovú spotrebu energie. Zároveň je plne prístupný a prispôsobiteľný pre obyvateľov, ktorí starnú a ich potreby sa môžu časom meniť.
Stajňa pre ovce v Almere, Holandsko – tento projekt zohľadňuje potreby ľudí s kognitívnymi a emocionálnymi problémami, ktorí môžu v stajni úzko spolupracovať s pastiermi a zvieratami, čo im pomáha pri ich terapii.
