Architekt Matej Siebert je spoluzakladateľ jedného z najväčších architektonických ateliérov SIEBERT + TALAŠ. Jeho rukopis nesie niekoľko známych projektov ako napríklad stanica Nivy, Twin City Tower či Vydrica v bratislavskom podhradí. V rozhovore pre agentúru SITA porozprával o budúcnosti výškových budov na Slovensku.
V historickom centre Prahy vyrastie moderná stavba s obchodmi a kanceláriami
Ako hodnotíte výstavbu výškových budov na Slovensku v porovnaní s inými krajinami?
Matej Siebert: Výstavba výškových budov je motivovaná dvoma hlavnými príčinami. Prvou je ekonomický úspech krajiny alebo mesta, kde sa koncentrácia kapitálu premieta do koncentrácie výstavby. Tou druhou je prirodzená ľudská ambícia urobiť niečo lepšie, vyššie a krajšie ako naši predchodcovia, podobne ako Sir Edmund Hillary vystúpil na Mount Everest jednoducho preto „lebo tam je“.
Bratislava bola pred rokom 1989 mestom osamelých veží…
Bratislava bola pred rokom 1989 mestom osamelých veží, ktoré náhodne vyskakovali z plošne asanovaných území mesta. Ekonomický úspech po revolúcii sa prejavil v tom, že dnešnú siluetu hlavného mesta už prirodzene tvoria výškové budovy. Keď dnes do Bratislavy prichádza návštevník, vníma ju ako moderné mesto, ktoré práve cez novú panorámu ukazuje svoj potenciál, energiu a dokazuje, že je živým a úspešným miestom pre život.
Čo je podľa vás hlavnou brzdou výstavby výškových budov na Slovensku?
Matej Siebert: Za každou výškovou budovou musí stáť extrémne silný ekonomický potenciál. Je to vrchol stavebného snaženia, ktorý si vyžaduje obrovskú koncentráciu kapitálu, akú si môžu dovoliť len tie najsilnejšie spoločnosti.
Ako vyzerá "dom snov" na slovenský štýl? Takto ho opísala umelá inteligencia - FOTO
Kľúčovou prekážkou je však mestské plánovanie. Po roku 1989 sme stratili kontinuitu a schopnosť plánovať mesto koncepčne. To viedlo k tomu, že sa stavalo tam, kde bola vôľa jednotlivcov, a možno nie tam, kde to dávalo urbanistický zmysel. Je to komplexná situácia, s ktorou sa v SIEBERT + TALAŠ pri našich projektoch stretávame neustále a vyžaduje si obrovskú mieru trpezlivosti a expertízy. Dnes si už mesto, našťastie, začína uvedomovať svoju nezameniteľnú úlohu územného plánovača.
Vznik výškovej budovy je poháňaný emóciou a tá priridzene vytvára aj protitlak.
V neposlednom rade je tu aj spoločenský aspekt. Vznik výškovej budovy je poháňaný emóciou a tá prirodzene vyvoláva aj protitlak. Ľudia sa často boja výraznej zmeny, ktorú prináša nová výstavba. Preto je kľúčové, aby nová výšková budova bola dobrým susedom, aby bola prívetivá a aby istým spôsobom obohacovala svoje okolie a celkovú siluetu mesta.
Ktoré lokality považujete za vhodné pre výstavbu výškových budov z hľadiska urbanistického rozvoja?
Matej Siebert: Výškové budovy sú primárne výsledkom ekonomickej sily a tá je na Slovensku koncentrovaná najmä v Bratislave. V menších mestách sme v minulosti videli, ako si silné podniky stavali výškové budovy ako demonštráciu svojho úspechu, napríklad v Partizánskom, v Trenčíne alebo v iných mestách. Mnohé z týchto budov sú však dnes prázdne alebo si len ťažko hľadajú náhradné využitie, pretože životný štýl v menších mestách je iný. Ľudia tam často preferujú bývanie v rodinnom dome so záhradou.
V Bratislave sa ako prirodzená lokalita pre koncentrovanú výstavbu ponúka zóna Nivy…
V Bratislave sa ako prirodzená lokalita pre koncentrovanú výstavbu ponúka zóna Nivy, a to v línii od Karadžičovej ulice až po Bajkalskú. Vytvorenie ucelenej štvrte výškových budov v tomto koridore je len prirodzeným zavŕšením vývoja, ktorý už nastal. Okrem toho existuje v meste viacero bodov, kde môže výšková budova pomôcť vytvoriť nové lokálne centrum danej mestskej časti, ako je to napríklad plánované v projekte Istropolis.
Aké zmeny by mohli podporiť výstavbu výškových štvrtí na Slovensku a je to vôbec potrebné?
Matej Siebert: Slovensko nie je husto osídlená krajina. Tento fakt si všimol už Žigmund Luxemburský v 15. storočí a platí dodnes. Na rozdiel od husto zaľudnených ázijských metropol pre nás výstavba do výšky nie je nevyhnutnosťou. Naše mestá sa zaľudňujú len pomaly a dokážu prílev obyvateľov absorbovať aj s menšími mierkami domov.
Dobrá výšková budova môže mestu pomôcť stať sa symbolom úspechu.
Téma výškových budov by sa preto mala zamerať na ich prínos. Nie sú potrebné, ale môžu byť prospešné. Dobrá výšková budova môže mestu pomôcť stať sa symbolom úspechu. Môže vyslať signál: „Pozrite sa, v našom meste sa darí, je úspešné, pritiahnite sa k nám.“ Dokáže vytvoriť pozitívnu emóciu a prilákať tak viac ľudí a viac pracovných príležitostí.
